Cyklotúra

Podhorie Slanských vrchov 1

21.12.17
Turisticko-cyklistický projekt vymyslel Tono, ktorý sa preň odhodlal a obišiel celé Slanské vrchy po ich obvode. Až na prvých päť trás som absolvoval v jeho spoločnosti všetky ostatné. Keď sme končili 16. etapu v Sečovciach, tak som si povedal, že musím pohorie obísť tiež a spoznať zvyšok dedín a dediniek i trocha z blízkej nádhernej prírody. Život v podhorí plynie s časom a časom sa mení život v nich. Tak prečo by som sa nemohol pozrieť na každodenný život, históriu v nich a zároveň spoznať, čo ukrývajú a neukrývajú pred svetom.

Trasa

Sečovce – záhradkárska osada Vinice – Dargov – Bačkov – Kravany – Stankovce – Cabov – Davidov – Kamenná Poruba

Aj keď som bol teoretický dosť pripravený na ďalšie časti podhoria, nejako sa mi samému do toho nechcelo. Počas jarných a letných mesiacov som na bicykli urobil nejaké kilometre k príprave na prvé etapy, veľmi dobre som vedel podľa máp aj trasy priateľa, že ak pôjdem už z Trebišova a vrátim sa späť, tak to bude na 90 km. Čo už, skúsim to a uvidí sa, ako som na tom s kondíciou. Určite to bude bolieť.

Blíži sa koniec prázdnin, trocha sa ochladilo, ale počasie sa opäť zlepšuje, a tak z jedného dňa na druhý sa rozhodujem, že to nebudem odkladať a vyrazím na podhorie Slanských vrchov, aby som si splnil sľub. Opíšem aj ostatné časti pekného podujatia, lepšie povedané okolitých dedín s ich životom v prítomnosti, ale aj niečo o histórii.

Ráno vo štvrtok o 6.30 h sedím v sedle a mierim smerom do Sečoviec, kde chcem niekde na námestí v strede mesta začať putovanie. Na rozohriatie mám 12 km cestou cez Nový Ruskov v plnej rannej premávke po štátnej ceste. Som na námestí pri križovatke v Sečovciach a zapínam záznam trasy.

Sečovce

Malé mestečko na E-50 s bohatou históriou s niečo cez 8000 obyvateľov, ležiace v západnej časti Východoslovenskej nížiny na predhorí Slanských vrchov, len niekoľko kilometrov od Dargovského priesmyku. Mestom preteká potok Trnávka, ktorý medzi dedinou Trnavka a Sečovcami vytvára vodnú nádrž v blízkosti rómskej časti Hábeš. Prvá písomná zmienka je z roku 1255 s názvom Zeech. Nálezy však potvrdzujú, že to bolo už v neolite a v dobách slovanských. V priebehu storočí sa menil názov, keď sa v roku 1927 dospelo k terajšiemu.

Nechcem popisovať celú históriu názvov, to všetko sa môže čitateľ dozvedieť na stránke mesta. Z histórie spomeniem veľký požiar v roku 1895, kedy skoro celé Sečovce ľahli popolom. V 1904 roku zhorela židovská synagóga. Od 1941 - 1960 boli sídlom okresu. Po II. svetovej vojne v roku 1947 bola pripojená dedina Kochanovce. Z historických pamiatok je potrebné spomenúť rímskokatolícky kostol z roku 1494 pôvodne gotický, prestavaný počas rokov 1672, 1730 a 1891. Cestou k nemu pred mestským úradom a kultúrnym domom je pamätník padlým z II. svetovej vojny.

Pokračujem v putovaní, hneď na námestí sv. Cyrila a Metoda je ich súsošie. Len o niekoľko metrov stojí gréckokatolícky chrám z roku 1757, ktorý bol počas vojny značne poškodený, a tak neskôr počas rokov 1969 až 1970 opravený a prestavaný. Ešte zájdem k rozsiahlemu židovskému cintorínu a šliapem dole po okraji cesty k spomenutej rómskej časti Hábeš.

Tam odbočujem do záhradkárskej osady, kde vraj niekedy Sečovce stáli, ale sa to tu prepadlo. V lokalite Koscelok stál kostolík, z ktorého sa nájdu nepatrné pozostatky. V záhradkárskej osade je tiež prameň. Po jej obhliadke sa snažím dostať okolo chatiek na cestu, aby som mohol pokračovať k ceste a potom do ďalšej dediny okolo družstva ku križovatke s odbočkou na Bačkov.

Dargov (260 m)

Dedina ležiaca na úpätí Slanských vrchov len niekoľko kilometrov od Dargovského priesmyku, kde počas II. svetovej vojny v roku 1944 prebiehali ťažké a kruté oslobodzovacie boje. Na vrchole priesmyku v Ružovom sade je pamätník padlým a pamätná izba o dargovskom bojisku, ktorá hrôzu pripomína. Aj dnes sa ešte v lesoch nachádza nevybuchnutá munícia. Je tam niekoľko zemľaniek, tank T 34 a samohybné delo.

Prvá zmienka o obci Dargov je z roku 1458 s názvom Dargo, neskôr sa volala Gargow, Drahov a od roku 1960 s dnešným názvom. Tak ako väčšina dedín, aj táto bola zničená, ostal len jeden dom, kde mali nemecké vojská sklad liečiv. Z kultúrneho dedičstva spomeniem rímsko- a grécko-katolícky kostol.

Najprv smerujem k rímskokatolíckemu, ktorý je v blízkosti žltej značky z dediny na vrchol Lazy (cestou pozostatky hradu Parustan) cez NPR Bačkovská dolina. Chvíľu pokračujem po hlavnej ceste k čerpacej stanici, kde na konci dediny je teplý minerálny prameň a povyše tank ako pamätník.

Vraciam sa späť a idem starou časťou dediny popri potoku Trnávka, aby som sa dostal k drevenej zvonici pri kultúrnom dome a tiež do blízkosti obecného úradu. Po odbočení vpravo sa dostanem na koniec ulice a k amfiteátru, pri ktorom je autokrosový areál v časti Dubiny.

Vracajúc sa zastavujem pri gréckokatolíckom chráme a potom pokračujem po odbočení k dedine Bačkov. Je to mierne z kopca, a tak nemusím vynakladať úsilie a šliapať do pedálov bicykla. Vzdialenosť 3 km mám za sebou a som pri dedine.

Bačkov (200 m)

Pred vstupom (označenie tabuľou) je kamenná časť steny, akoby hradu a na nej nápis Bačkov. Nie je to náhoda, niekedy v dedine stál Bačkovský hrad a v chotári hrad Parustan, ktorý som spomenul v predchádzajúcom odseku. Možno existoval aj tretí hrad v lokalite Žarnovčík, o ktorom sa veľa nevie.

Hneď na okraji dediny sú zvyšky židovského cintorína a o chvíľu som v centre obce. Prvé zmienky sú z roku 1320 ako Basckov, ale podľa nálezov z katastrálneho územia tu bolo rozsiahlejšie sídlisko z obdobia 8. – 9. stor. Zo zaujímavostí Slanských vrchov spomeniem Biely vrch a na ňom Onderkov kameň, Onderkové skaly a Lipov kameň. Škoda len, že nie sú v blízkosti turistickej trasy.

Dedina bola za II. svetovej vojny tiež vypálená počas bojov o Dargovský priesmyk. Na mieste hradu stoja pozostatky kaštieľa, ktorý bol v 1750 postavený. Za obhliadku by stál miestny park s cudzokrajnými stromami. Pred kultúrnym domom je pamätník bojov a v okolí pekné drevené sošky miestneho rezbára Janka.

Spomeniem ešte rímsko- a grécko-katolícky kostol i miestne múzeum. Dedinou preteká Bačkovský potok. Viac informácií sa čitateľ môže dozvedieť na stránke obce alebo na www.slanskevrchy.sk, kde je množstvo prejdených trás a miest s fotodokumentáciou a popismi.

Opúšťam podhorskú dedinu a pokračujem šliapajúc do pedálov, až kým neodbočím na križovatke ciest vľavo, aby som sa dostal k ďalšej dedinke na trase.

Kravany

Prvá zmienka je z roku 1339 s názvom Kereplye, od roku 1948 ako Kravany, ale v roku 1964 ako Podhorany až do roku 1969, keď sa vracia dnešný názov. Všetko podstatné je sústredené v zákrute cesty. Rímskokatolícky kostol v modernom štýle, obecný úrad, škôlka a pamätník na boje. Pri ústupe nemeckých vojsk bola rovnako vypálená. Odchádzam z malej dedinky s počtom obyvateľov okolo 200 a mierim po ceste s vetrom v helme do ďalšej dediny.

Stankovce (140 m)

Prvý raz sa uvádza v roku 1355 ako Stankolch. Rozložená po oboch stranách štátnej cesty. Za zmienku stojí pamätník padlým občanom v I. a II. svetovej vojne v miestnom parku, gréckokatolícky chrám z roku 1955 a pri ceste vedľa cesty pri družstve tank z čias vojny.

Prechádzajúc dedinou sa dostanem na koniec ku cintorínu, za ktorým je družstvo a salaš. Povedľa po poľnej ceste budem pokračovať k lúkam a neskôr sa dostanem do lesa, aby som sa dostal na štátnu cestu medzi Sečovskou Poliankou a Cabovom, ktorý bude ďalšou obcou. Od vyjdenia na cestu mierne stúpajúc sa dostanem k samotnej dedine.

Cabov

Dedinka ležiaca v SZ časti Východoslovenskej nížiny, ktorou preteká Cabovský potok. Od písomnej zmienky v roku 1410 ako Chabolch s niekoľkými rôznymi názvami až do roku 1927, odkedy nesie dnešný názov. Za spomenutie stojí barokovo-klasicistický rímskokatolícky kostol. Z prírodných zaujímavostí môžem spomenúť Cabovskú dolinu, Kozačku, Urvisko, odkiaľ sú veľmi pekné výhľady na okolie.

Po prehliadke obce odbočujem okolo miestneho multifunkčného ihriska do ďalšej podhorskej dediny vzdialenej okolo 4 km. Poskytne pohľad na Slanské vrchy a tiež k Vihorlatským vrchom. Niekde v polovici cesty zbadám náhrobný kameň, a tak sa zastavím. Vedľa cesty, v úkryte stromov a krovia, je viac náhrobných kameňov židovského cintorína. Odtiaľ len prudší zjazd na bicykli a som v dedine Davidov.

Davidov (197 m)

Prvý doložený názov obce Davidhaza v roku 1361, ale spomína sa v listinách kráľa Žigmunda v roku 1327. Od roku 1920 s názvom Davidov. Leží v severozápadnej časti Východoslovenskej nížiny na riečke Oľšava. Mala rôznych vlastníkov a do 17. storočia patrila pod panstvo Čičva. V roku 1831 mala účasť na roľníckom povstaní. V 1944 bola zničená a po vojne opäť obnovená.

Príjazdová cesta z Cabova ma doviedla do centra k námestíčku a pamätníku s tankom a menami padlých vojakov na podstavci. Odtiaľ pokračujem po ľavom brehu Oľšavy nahor až na koniec dediny k splavu na riečke a malému ihrisku, kde je oddychová zóna. Chcem tam navštíviť zaujímavé miesto, o ktorom bola v mojich článkoch zmienka. Viem, že to bude niečo naviac a o to sa mi časovo predĺži trasa. Stojí to však za to, aby som tam išiel.

Na bicykli to bude skôr ako pešo, aj keď je to už v Slanských vrchoch. Vedie tadiaľ žltá značka smerom na Mazolín a k samotnej prírodnej pamiatke modrá. Ide o Zapikan - prírodne vytvorená roklina na Komorovskom potoku s vymletými prevismi a bralami. Súčasťou je menší a väčší vodopád (asi 3 m). Roklina bola vyhlásená v roku 1993 za chránený prírodný vytvor a od roku 1995 prekvalifikovaná na prírodnú pamiatku.

Z lúky pod lesom pri prístrešku mám nádherný pohľad na Vranov nad Topľou a Vihorlatské vrchy. Vrch Múr, kde sa nachádza Dávidova skala, Cham (Vinička) a Servatka, ktoré z diaľky pripomínajú ženské poprsie. Aj keď ma na niektorých miestach prekážky donútili zísť z tátoša, tak som to celkom v pohode zvládol.

Po prehliadke a chvíľke oddychu sa vraciam do dediny, aby som pokračoval po opačnej strane riečky okolo gréckokatolíckeho kostola, ktorý bol postavený v roku 1780 v barokovom štýle, k hlavnej ceste. Štátnou cestou idem do dediny Kamenná Poruba, kde dnešné putovanie ukončím.

Záver

Aj napriek tomu, že mám za sebou 60 km, tak som veľmi spokojný s dnešnou trasou. Spoznal som detailnejšie jedno menšie mestečko a poltucet podhorských obcí. A navštívil som peknú prírodnú pamiatku Zapikan. Čo si môžem ešte na dnes priať? Snáď len v zdraví prejsť zvyšok cesty za plnej premávky a šťastne sa vrátiť domov. Čaká má ešte 30 km, kým odstavím bicykel doma v Trebišove. Prichádzam unavený, ale plný zážitkov a už spriadam plán na ďalšiu časť podhoria.

Dnes to bolo výborné!


 
 
Najnovšie články autora
 
Cyklotúra Podhorie Slanských vrchov 1 Turisticko-cyklistický projekt vymyslel Tono, ktorý sa preň odhodlal a obišiel celé Slanské vrchy po ich obvode. Až na prvých päť trás som … » celý článok 21/12/17 Marián Jaššo Slanské vrchy, Zemplín
Túra Veľký vrch, Veľký kopec, Malý vrch a Csonkavár Veľkonočná nedeľa, počasie typické aprílové, veľmi sa ochladilo. Napriek tomu sa aj dnes stretnem s Martinom a vychutnáme si spoznávanie Dolného Zemplína. Nič nás dnes nemôže odradiť od našich predsavzatí, plán je plán a ten sa musí naplniť do bodky. Snáď to v priebehu dňa nebude až také strašné s počasím, aj keď predpovede nie sú vôbec lichotivé. 17/08/17 Marián Jaššo Zemplín
Túra Toryskou pahorkatinou a v Slanských vrchoch II. V prvej časti som spomenul, že sa pôjdeme pozrieť tiež na opačný koniec Toryskej pahorkatiny a k miestu, ktoré je najvyšším bodom pahorkatiny. Aby toho nebolo málo, tak do putovania ešte niečo vsunieme zo Slanských vrchoch, kde je veľmi veľa pekných miest. 21/07/17 Marián Jaššo Slanské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Cyklotúra Vajskovská dolina Už dlhšiu dobu nás lákala Vajskovská dolina, ktorú mnohí prirovnávajú k divokej Tichej doline v Tatrách. Je jednou z najkrajších dolín … » celý článok 20/09/18 Tatiana Filipková Nízke Tatry
Recenzia Od hradu k hradu – 2. diel Keď vytiahnem z knižnice akúkoľvek knižku o hradoch a zámkoch, malý Kubko je hneď pripravený na spoločné čítanie. A tak kúpa 2. dielu knižky Od hradu k hradu z edície po Slovensku od vydavateľstva Dajama nebola žiadna náhoda. V pravom hornom rohu má ikonku turistu aj cyklistu. Nápad spojiť pre hradomilov do jedného celku dva rôzne hrady, zrúcaniny či ruiny, je zaujímavý nielen návštevou stavieb voňajúcich históriou, no zároveň aj možnosťou absolvovať pešiu túru či zabrať do pedálov bicykla. 19/09/18 Daniela Mäkká Mapy a knihy
Túra Podhradí nad Dyjí – Čížov 6. etapa KPG Ani priam tropické horúčavy ma neodradili od pokračovania môjho putovania popri Dyji. Nemám rád túry, kde človek tŕpne, či dobehne na jediný možný spoj a na tejto túre som mal tri také možnosti. Komplikovala to ešte rekonštrukcia železničnej trate medzi Břeclavou a Znojmom, kde som sa obával zdržania pre prekládku bicyklov medzi autobusom a vlakom. Ale buď ma má niekto hore rád, alebo som si to len tak fantasticky naplánoval a dodržal itinerár. 18/09/18 Miroslav Svítek Česko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Podhorie Slanských vrchov 1 21/12/17 00:00 nová téma
Fakty
  • Pohoria
    • Zemplín: Východoslovenská nížina (Východoslovenská pahorkatina, Východoslovenská rovina) a Slanské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 322 m n. m.

    • min: 149 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 750 m

    • klesanie: 740 m

  • Vzdialenosť
    • 48 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 24.08.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.7024 ° SŠ
      dĺžka: 21.6565 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8485 ° SŠ
      dĺžka: 21.65864 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň v záhradkárskej osade pri Sečovciach, minerálny prameň v Dargove

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Sečovce (bus)
      Kamenná Poruba (bus) - Vranov nad Topľou (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.

0.76