Cyklotúra: Gänserndorf – Devínska Nová Ves

Fotky (33)

Popis fotky

Wolkersdorf im Weinviertel - hrad, na pozadí rímsko-katolícky kostol Zatvoriť

Cyklotúra Gänserndorf – Devínska Nová Ves

26. 4. 2018

Moje spoznávanie kraja na druhom brehu Moravy za Cyklomostom Slobody opäť raz pokračovalo v okolí Gänserndorfu. Čo nás sem priťahuje? Je to hlavne železničné múzeum. Ďalej znova vinice, ropné a plynové vrty, hrad. Potom “akási” rotunda na kopci a prejazd Moravským poľom (Marchfeld) popri zavlažovacom kanáli.

Zobraziť mapu

Vzdialenosť: 98 km

Prevýšenie: +131 m stúpanie, -200 m klesanie

Náročnosť: mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice

Čas: 1 deň

Obdobie: leto – 2017

Pohoria: Rakúsko: Viedenská kotlina (Wiener Becken) - Moravské pole (Marchfeld)

Trasa

Štart: mapa
Koniec: mapa
Najnižší bod: 136 m n. m. Cyklomost slobody
Mapa: Otvoriť mapu v novom okne

Doprava: Bratislava (vlak bus) - Ganserndorf (vlak), bicykel, Devínska Nová Ves (vlak, bus, MHD) - Bratislava (vlak bus, MHD)

SHOCart mapy: » č.1078 Malé Karpaty, Bratisla (1:50.000)

Malá rekapitulácia. Kde sme všade zatiaľ boli?

Trasa

Gänserndorf – Strasshof an der Nordbahn – Auersthal – Bockberg (262 m) – Hegerhaus – Wolkersdorf im Weinviertel – Obersdorf – Pillichsdorf – Großengersdorf – Deutsch-Wagram – Marchfeldkanal – Markgrafneusiedl – Fuchsenbigl – Haringsee – Bratislava, Devínska Nová Ves

Medzičasom sme s deťmi absolvovali výlet cez Vysokú pri Morave a Záhorskú Ves až do Gänserndorfu, odkiaľ sme sa vlakom vrátili do Devínskej Novej Vsi. Lákadlom bol prevoz kompou či cyklojazda v blízkosti železničného koridoru Břeclav – Wien. Tentokrát mám deň sám pre seba a využívam ho na ďalšie potulky, kam by som neskôr zobral zvyšok môjho pelotónu.

Je letné ráno. Nastupujem na vlak smer Gänserndorf s prestupom v Marcheggu. Po polhodine som na mieste. Teraz ma čaká prekľučkovanie sa mestečkom. Značenie je, ale má to svoje ale! Samozrejme, že minimálne dva razy blúdim, zachádzam, ale nakoniec objavujem správny “východ” do polí s ropnými vrtmi.

Železničné múzeum - Strasshof an der Nordbahn

Do Strasshof an der Nordbahn je to len na skok. Prvým cieľom je železničné múzeum. Bolo otvorené v roku 1984. V súčastnosti je tu vystavených približne 80 lokomotív a viac ako 180 vozňov. Prostredie je zachované v pôvodnej podobe vrátane drevenej vodárenskej veže, uhoľných výťahov a žeriavov. Areál je sprístupnený od 1. apríla do 26. októbra (utorok - nedeľa). V období 27. október až 23. december a 1. február až 31. marec sú brány otvorené cez víkend.

Mám smolu, je pondelok. Neprekáža, čo to popozerám spoza plota a vyberiem sa hľadať lokomotívu vystavenú niekde v obci. Tú však nenachádzam, malým zadosťučinením je aspoň ešte jedna elektrická lokomotíva za oplotením. Napokon sa vraciam späť medzi polia. Smerujem na Schonkirchen, pred samotnou dedinkou pokračujem vľavo medzi polia.

Vinné pivničky - Zweigelt Weinradweg (Vínna cyklotrasa)

Za obcou nachádzam zachovalé vinárske domčeky. V tomto mieste nasledujem vínnu cyklocestu Zweigelt Weinradweg. Naokolo sú lány viníc. Na chvíľu sa k nám pripája Der OMV Erlebnisradweg prenesene niečo ako “olejársky” náučný cyklochodník. Míňam jeho 7. náučnú tabuľu s informáciami len v nemeckom jazyku, škoda.

Hochleithenwald

Za okamžik sa opäť oddeľujem, stúpam na vyvýšeninu Bockberg (262 m). V diaľke vidieť siluetu Devínskej Kobyly sťa maják domova. Podo mnou sa tiahnu vinice až k Pillichsdorfu, ktorým sa budem vracať neskôr. Nateraz je cieľom zámok vo Wolkersdorfe. Prichádzam ku križovatke. Stáčam sa vpravo, za moment som v lese Hochleithenwald.

Za plotom je zvernica. Nápis na tabuli oznamuje, že chodník býva otvorený iba od apríla do septembra v čase 7.00 - 19.00 h. Navôkol sú staré statné duby. Za usadlosťou Hegerhaus vychádzam z lesa a schádzam do Wolkersdorfu.

Hrad-Wolkersdorf im Weinviertel

Vítajú ma vínne pivnice. Za námestím je zámok. Skôr ide o hrad, ktorý bol postavený v 13. storočí ako štvorcový hrad so štvorcovými vežami na ostrove riečky Rußchbach. Vyberám si lavičku v tieni na brehu jazera - vodnej priekopy, tu si dožičím obed.

Vinné pivničky - Pillichsdorf, Großengersdorf

Idem si pozrieť železničnú stanicu. Opúšťam Zweigelt cyklochodník, takpovediac sa letmo dotknem cyklochodníka EuroVelo 9 (jej časti Wien – Břeclav) a cez Obersdorf vchádzam do dedinky Pillichsdorf. Míňam jeden z najstarších a najväčších kostolov v regióne, farský kostol sv. Martina. Časti lodí sú datované do rímskych čias. V kopčeku objavujem miestne pivničky a pokračujem za ďalšími v Großengersdorfe. Tie sú však troška “od ruky” mojej trasy, ale stoja zato si sem odbehnúť. Napokon aj túto obec nechávam za sebou a smerujem na juh, do polí, aby som prišiel do Deutsch-Wagramu.

Múzeum - Deutsch-Wagram

Chodník ma privádza priamo na stanicu. Tu ma zaujíma budova železničného múzea - Eisenbahnmuseum z roku 1908, vodná Wasserstation z roku 1846. Tunajšia stanica bola dokončená v roku 1854. Pomaly sa prepletám uličkami. Únava dosadá na moje nohy. Ani sa nesnažím pohľadať Heimatmuseum Deutsch-Wagram, ktoré ukazuje prehľad bitky z 5. až 6. júla 1809, medzi Francúzmi a Rakúšanmi. Konečne prichádzam k rieke Rußchbach respektíve jej kanálu. Nasledujem Marchfeldkanal Radweg (z Viedne), ktorý ma takmer dovedie až domov.

Moravské pole, kanál Rußchbach - Marchfeldkanal Radweg

Marchfeldkanal je umelo postavený a prirodzený kanál rieky Rußchbach napájaný vodou z Dunaja. Pôvodne bol vybudovaný na zásobovanie vodou regióna Marchfeld (Moravské pole), tzv. „zeleninovej záhrady Rakúska“. Dnes je oblasť Marchfeldkanalu dôležitým prírodným biotopom pre zvieratá aj rastliny.

Schádzam k hrádzi kanálu. Je tu informačná tabuľa, žiaľ, len v nemčine. Opisuje históriu regulácie Rußchbachu a Mühlbachu. Smerovník mi jasne dáva najavo, že do Hainburgu ma privedie číslo 970, do Viedne by to bol cyklochodník 91. Idem vetrolamom popri riečke. Po chvíli sa mi do cesty pritrafí odpočívadlo s tabuľou o bitke pri Wagrame z roku 1809. Opodiaľ je informačný panel rozoberajúci vodný systém kanálu a jeho funkciu stabilizácie hladiny podzemnej vody.

Cesta rýchlo ubieha. Už z diaľky je vidieť dominanta obce Markgrafneusiedl. Akási kruhová veža, pozostatok opevnenia z 13. storočia. Veža bola neskôr kostolom, veterným mlynom. V súčasnosti je súkromným vlastníctvom čakajúcim na rekonštrukciu. Prístup na kopček s dominantou je lúčnym chodníkom. Je tu pamätník spomínanej bitky s vyobrazením jej schémy.

Pokračujem nazad ku kanálu. Informačný panel opisuje, ako kanál funguje, ako je zásobovaný vodou z Dunaja a ako sa napokon za Hainburgom vlieva späť do Dunaja. Prechádzam mostom, rôznymi zákutiami s vodnou vegetáciou. Tabuľa o využívaní zelenej energie ma neúprosne akoby posielala von z vetrolamu medzi polia. Zisťujem, že zvyšok cesty bude boj s vetrom.

Pred Fuchsenbiglom sa odkláňam na cestu, pretože oblasť medzi Fuchsenbigl a Haringsee patrí dropovi fúzatému - najťažšiemu lietajúcemu vtákovi. Za Haringsee idem späť ku kanálu. Krajina tu má ráz otvorenej, monotónnej rovinatej „zeleninovej záhrady Rakúska“. Vietor neustáva, prevod na bicykli je neúprosne nastavený ako do mierneho kopca.

Keď zbadám Hainburgské kopce a rastúcu Devínsku Kobylu, nastáva čas eufórie a viem, že dnešný deň s takmer 100 km v pedáloch bude mať úspešný koniec. Premietam si dnešný výjazd. Ponúkol staré lokomotívy, ropné a plynové vrty, vinice s pivničkami, honosné kostoly, hrad a krajinu kanálu Rußchbach. A aby som nezabudol, kúsok som sa previezol dokonca dubovým lesom.