Trasa

Prievidza – Nedožery-Brezany – Pravenec – Nitrianske Pravno – Kľačno – prameň Nitry – Fačkovské sedlo – Homôľka – sedlo pod Čelom – Priečna – Javorina – sedlo Javorinka – Tužina

Prievidza – Kľačno

Po nekonečnej ceste príšerne pomalým vláčikom prichádzam do Prievidze. Tuším by som to za ten čas dokázal aj na bicykli prejsť (ale mal by som dosť). Vyrážam rušnou cestou smerom na Nitrianske Pravno. Nie je to však až také zlé a onedlho som tam. Toto mestečko sa mi celkom páči, prejdem sa po námestí, spravím pár fotiek a idem ďalej na Kľačno.

K prameňu Nitry

V Kľačne začína stúpanie do Fačkovského sedla, ale spočiatku len mierne. Neskôr, keď sa cesta začne krútiť, aj sklon sa začína zväčšovať. Úsek pod a nad prameňom rieky Nitry odhadujem na viac ako 10 %. Preto zastávka pri prameni Nitry padne vhod. Je tu niečo ako kamenný pomník so znakom, prístrešok, lavičky, tabuľa. Zaujímavé je, že okolo prameňa Nitry tečie potôčik, do ktorého sa voda z prameňa vlieva. Nemal by byť teda prameň Nitry vyššie? Alebo Nitra vzniká sútokom týchto potôčikov? Toto všetko je pod cestou, nad cestou je chátrajúca chata a dve kaplnky. Keď som trocha pogooglil, zistil som, že skutočný prameň je vyššie pod malofatranským vrchom Reváň, takže celkom nechápem ako to bolo s prameňom myslené.

Fačkovské sedlo

Poobzerám to tu a pokračujem ďalej. Trocha sa napijem, ale nejem, čaká ma ešte stúpanie. Začínam mať problém s prehadzovačkou, nejako preskakuje. Kúsok pod vrcholom mi dokonca padne reťaz a ako šliapem, prehadzovačku ohnem až do kolesa. Vyrovnám to rukou a pokračujem ďalej. Zatiaľ to ide. Prichádzam na Fačkovské sedlo. Je tu ľudí ako maku, parkovisko preplnené. Na Kľak idú ľudia hádam v osemstupoch. Je tu aj minizoo s pštrosmi, pár chát a pod. Aj keď sneh už nie je, tržby budú... Opačným smerom, na Homôľku idem tuším len ja.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na Homôľku

Hore zjazdovkou sa nedá inak ako tlačiť, je to jednoznačne fyzicky najnáročnejší úsek. Preklínam kovovú opachu, ale zároveň sa teším na ďalšiu cestu z Homôľky (to som ešte nevedel, čo ma čaká). Tráva je celá rozrytá cestičkami hlodavcov (v zime sa tade premávali pod snehom), ešte sa len začína zelenať, ale prví poslovia jari sú už tu. Zaujal ma fialový krík (asi lykovec) či pole snežienok v sedle pod Homôľkou. Nachádzam aj ďalšie zaujímavosti tunajšej flóry. Konečne som hore, vrchol nie je nijak extra zaujímavý, ale pohľady na Strážovské vrchy či Kľak sú úžasné. Konečne mám raz pekné počasie. Toto je krajina, ktorá chytí za srdce: lúky, lesy a vrchy.

K sedlu pod Čelom

Užívam si zjazd lúkou z Homôľky po červenej značke Cesty hrdinov SNP, no znovu prichádza les a neskôr veľmi prudké klesanie. Tu stretám jediných ľudí až po Čičmany. Oproti idúci turisti mi radia zosadnúť, že je to nezjazdné. Zisťujem, že to tak naozaj je, niekoľkokrát padám, aj keď bicykel tlačím, či skôr znášam. Veľmi sa šmýka a sklon je naozaj veľký, a k tomu konáre. Som rád, keď sa znova objavuje lúčka a rovnejší úsek. Až k sedlu pod Čelom je to premenlivé, často treba zosadať, je aj veľa konárov cez cestu a podobne plus pár pomerne prudkých klesaní či stúpaní. Ale vynahradzujú to pohľady na okolitú prírodu. Vidím loviť líšku, striehne pri diere a skáče do výšky, keď ma zbadá, uteká a ľutujem, že tu nie som so synom, on má líšky veľmi rád.

Havária pred Priečnou

Za sedlom pokračuje uzučký chodník krížom po prudkom svahu, je to celkom náročné a neskôr lesom na Priečnu. V lese, niekde pod Úplazom sa mi do kolesa dostáva konár a dáva prehadzovačke úder z milosti. Už len pozberám ozubené kolieska a ďalej musím tlačiť. Na Priečnu či Javorinu je to ešte dosť tlačenia. Na úsekoch, kde cesta klesá, sa spúšťam s vlajúcou reťazou, brzdy však fungujú. Míňam niekoľko úžasne fotogenických miest aj pár pekných výhľadov. Na zopár miestach sa udržali ešte posledné fliačiky snehu.

Sedlo Javorinka

Do sedla Javorinka je našťastie zjazd. Zložím sa a oddýchnem si. Uvažujem, ako ďalej. Pôvodne som chcel ísť až do Ilavy, ale to neprichádza do úvahy. Rozmýšľam, že do Rajeckých Teplíc by to malo byť viac-menej z kopca a odtiaľ by mohol ísť vlak. Urobím to tak... Vyberám sa teda smerom na Čičmany tlačiac bicykel, lebo je to kúsok rovina, keď stretám v protismere cyklistu idúceho z Čičmian. Dávame sa do reči, vysvetľujem, čo sa stalo a Milan (tak sa tá dobrá duša volá) mi navrhuje inú alternatívu. Mám ísť s ním do Tužiny a autom ma hodí do Prievidze.

Tužina

Netreba ma presviedčať. Naozaj to bolo skoro celý čas dole kopcom, paráda. Najprv lesná cesta neskôr asfaltka. Aj tu je to pekné, pred Tužinou je v lese kopec ľudí, zbierajú medvedí cesnak. Zisťujem, že sa dokonca občas dá ísť aj bez prehadzovačky a s visiacou reťazou zabrať pedálom, kým mi reťaz nespadne. Keď nad tým teraz rozmýšľam, mal som šťastie, že sa mi v zjazde vo veľkej rýchlosti nezasekla reťaz, bolelo by to. Prichádzame do Tužiny, chvíľu pokecáme a odchádzame do Prievidze na kofolu a na vlak.

Záver

Napriek technickým problémom to bol pekný výlet a mal som úžasné počasie. Podľa mňa však úsek od Fačkovského sedla hore a cez les nie je stvorený na bicykel. Napadla mi ale idea horskej dreziny, ľahko by so to tlačilo do kopca, keďže by tam neboli žiadne prevody a reťaze a pri zjazdoch by poslúžila ako bicykel, možno by to malo úspech.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek