Podbanské

Na dopravu využívame nášho štvorkolesového tátoša a parkujeme, ako inak, na Podbanskom v nadmorskej výške 930 metrov nad morom. Z nosiča za autom skladáme bicykle, balíme jedlo a pitie, oblečenie pridávame na seba. Zatiaľ je iba 15 stupňov. Snáď máme všetko a nič sme nezabudli.

Trasa

Podbanské - horáreň Tichá - rázc. pod Grúnikom - Kôprova dolina - Kmeťov vodopád a späť

Na bicykloch ku horárni Tichá

Na začiatku nášho dobrodružstva prechádzame mostíkom ponad riečku Belá, rieka tu obmýva poriadne veľké kamene. Po ľavej strane sa ukazuje hotel Permon, je ho vidieť už z diaľky, keďže tu po kalamite les nestojí. Okolie na mňa pôsobí dosť smutne, les tu jednoducho chýba. Začiatok cyklotrasy vedie rovnako, ako keď sa rozhodnete ísť do Tichej doliny. Je pekné počasie a nás vítajú pohľady na majestátny Kriváň. Parádička. Kriváň nás verne sprevádza aj ďalej a na obdiv sa ukazuje oveľa viac ako pri bicyklovaní Tichou dolinou. Prichádzame ku horárni Tichá, kde sa cesty rozdvojujú. Smerujeme doprava do doliny, vedie sem tiež zelená turistická značka. Je tu spustená rampa, a tak ju obchádzame.

Kôprovou dolinou

Trasa celkom slušne stúpa už od začiatku, deti to ihneď dávajú najavo. Snažíme sa ich presvedčiť, že to nebude trvať dlho. Nevediac, čo ma čaká, si aj ja radšej dávam najľahší prevod. Pôjdem tempom podľa detí, vlastne posledná, aby som ich motivovala, že sú rýchlejší ako ja. Popri cestičke zurčí Kôprovský potok a cestu lemujú ihličnaté stromy. Navzájom sa pri stúpaní povzbudzujeme. V doline nie sme sami, stretávame niekoľko ďalších cyklistov, ktorí idú podobne ako my, hore dolinou. My ideme s deťmi pomalšie, a tak za nimi zaostávame.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Výhľady na Kriváň

Stále nás, na moju veľkú radosť, sprevádza Kriváň a pohľadov naň sa neviem nabažiť. Často zastavujem a fotím na automat, zrkadlovku som nechala doma, na bicykel ju radšej neberiem. Čoskoro prichádzame k prvému drevenému prístrešku pod Grúnikom. Prechádzame mostík nad Kôprovským potokom, ktorý teraz zurčí na chvíľu po pravej strane. Sme radi, že stúpanie je menšie. Máme za sebou približne 5 kilometrov od Podbanského. Pri ceste sú aj lavičky. Je tu modrá pešia značka, ktorá vedie hore dolinou, v opačnom smere mieri k Trom studničkám. Objavujú sa peší turisti, ktorí poctivo idú hore dolinou. Zdá sa mi to pomerne neskoro na nástup na výlet, ale možno nemajú ďaleký cieľ. Predbiehame ich. Chodníček je úzky, držíme sa radšej spolu. Deti majú každú chvíľu nejaké otázky, a tak verím, že sme dostatočne hluční a všetky medvede sa nám vyhnú.

Ku Kmeťovmu vodopádu

Ku Kmeťovmu vodopádu by to nemalo byť ďaleko. To motivuje synátora. Dolina sa viac otvára. Prichádzame k oddychovému miestu s lavičkami na sedenie a s ďalším dreveným prístreškom. Cyklotrasa na konci asfaltky končí (nelogicky, lebo sa oficiálne zvyšných 220 metrov po ceste pod vodopád s bicyklom nesmie ísť a pri zákaze nie sú stojany na bicykle, pozn. red.), aj povrch cesty sa mení na horší. Vchádzame do lesa. Ku Kmeťovmu vodopádu vedie odbočka. Je tu výdatný prameň, z ktorého vyteká voda. Bicykle ďalej neberieme, ale nechávame ich pri odbočke. Zvedaví ideme k vodopádu. Zdá sa, že je v ňom dosť vody, vodopád je pomerne bohatý a voda poriadne hučí. Z lávky pod ním je naň najkrajší pohľad. Dávame pozor, aby sa deti nepošmykli. Potom od lávky prechádzame po pravej strane ešte vyššie, ale odtiaľto je vodopád v horšom zornom uhle.

Po pár minútach nás pri vodopáde strieda ďalšia rodinka s malými deťmi. Schádzame dolu k bicyklom. Deti si do potoka hádžu kamienky, nechávam ich vyšantiť sa. Najmä syn má túto činnosť rád, veď každý kameň je predsa iný a inak do vody padá. Medzitým vychádzam po chodníku ešte kúsok vyššie, prichádzam k miestam, kde sa objavujú suché stromy, je ich tu pomerne veľa. Stromy tu stoja bez života, hnedo-sivé, bez zeleného ihličia, mŕtve. Lykožrút či iná pliaga? Nie som na to odborník.

Iné možné ciele nad vodopádom

Pokračovaním po chodníku sa pešo dostanete k ústiu Hlinskej doliny a k Temnosmrečianskym plesám. Alebo do vyššieho sedla Závory, z ktorého je možnosť zísť do Tichej doliny a urobiť tak okruh. Tieto miesta bezpochyby stoja za návštevu, pre nás ale až niekedy inokedy, keď budú deti väčšie.

Schádzame k čistinke dolu a ešte oddychujeme. Objavujem lávku nad Kôprovským potokom a z kraja čistinky ďalšie výhľady na strmé úbočia Kriváňa. Zdá sa byť taký nedostupný. Zdola k nemu vystupuje nesprístupnená Nefcerská dolina, v jej spodnej časti je Vyšný Nefcerský vodopád.

Oddych a spiatočná cesta

Je tu prekrásne, pri lavičkách sme úplne sami, a tak si tu vychutnávame ticho, keď deti práve nedžavocú. Synovi vysvetľujem, že naspäť to bude dolu kopcom, a že to bude oveľa jednoduchšie. Ale že bude musieť viac brzdiť. Oddýchnutí sadáme na bicykle a tešíme sa na spiatočnú cestu. Malú máme aj v tomto smere radšej na tyči. Na ceste stretávame rodinky s deťmi a peších turistov, ktorí zjavne tiež smerujú k vodopádu.

Na Kriváni sa medzitým vytvorila oblačnosť, v ktorej sa ukryl jeho vrchol. Cestou sa zastavujeme pri potoku a deti ešte nechávame hádzať kamienky. Z týchto miest sa nám naspäť do civilizácie vôbec nechce, a tak si ešte čo najviac predlžujeme vzácne chvíle. A deti, tie majú, zdá sa, ešte veľa energie. Na bicykli to ubieha veľmi rýchlo. Zastavujeme sa aj pri mostíku nad riekou Belá. Vyzúvame topánky a chladíme si nohy v osviežujúcej vode. Deti majú z toho veľký zážitok. Deti zaspávajú až po návšteve múzea a vyhliadkovej veže vo Vavrišove, kde si robíme prestávku. Pohľady na Západné Tatry sú jedinečné.

Záver

Kôprová dolina nás milo prekvapila svojou podmanivou krásou. Boli sme veľmi radi, že sa nám na bicykloch podarilo prísť až pod Kmeťov vodopád. Ťahacia tyč nám bola nápomocná, bez nej by dcérka na malých kolieskach bicykla sama stúpaním dolinou nevyšla. Podarilo sa nám spoločne si vychutnať krásy tatranskej prírody a zažiť tu pokoj, hoci sme tu boli ešte v letnej sezóne. Určite na tieto miesta ešte zavítame, veď aj pohľady na Kriváň za to stoja. Odporúčam si na samotné bicyklovanie ako aj na prestávky a na odreagovanie pre deti vyhradiť dostatok času. My sme celkom vhodne a rozumne do Tichej doliny tento deň bicyklovať nešli. Menej znamená niekedy viac. Dĺžkou a námahou to bolo pre deti akurát a nestratili tak motiváciu do ďalších cyklistických výletov.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek