Trasa

Poľana Črmné, pamätník (635 m) – Tesné skaly – Dve vody, lesná chata (odbočka do Kulichovej doliny, 750 m) – poľana Pálenice (1070 m) – starý salaš a späť

Bol pekný júlový piatok ako stvorený na bicyklovanie v krásnej doline. Bicykle sme si požičali od člena našej cyklopartie Mira, ktorý si trasu prechodu študoval v mobilnej aplikácií.

Po rannom cvičení a výdatných raňajkách sme naložili naše tátoše na strechu auta a vyrazili sme do Krpáčova. Cestou sme sledovali tmavé mraky, ktoré zahaľovali nízkotatranské vrcholy. Dúfali sme, že nás búrka nezastihne.

Zaparkovali sme pod obrovským pamätníkom a každý si zobral svoj bicykel. Miro vysadol na svoj starý po domácky vyrobený favorit, ktorým sa mu jazdilo ťažšie, ale nakoniec to zvládol. Chvíľku mi trvalo, než som si zvykla. Darmo, vlastný je nenahraditeľný, ale bola som samozrejme rada, že sa preveziem na čomkoľvek, len nech si vychutnám peknú cyklotrasu v čarokrásnej doline.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Prechádzali sme popri mohutnom pamätníku a cez lúku sme sa dostali k cykloznačke. Šliapali sme do pedálov a vychutnávali sme si pohľady na skalné bralá, nazývané Tesné skaly, ktoré sa tiahli po oboch stranách doliny. Cez búrkové mraky občas presvitali slnečné lúče. Spevnená asfaltová cesta bola miestami skrášlená machovým zeleným kobercom. Horský Vajskovský potok nás sprevádzal celou cestou a my sme sa započúvali do jeho príjemného zurčania, miestami vytváral malé kaskády. Prekrásna dolina je lemovaná obrovskými lopúchovými listami (v skutočnosti sa nejedná o lopúch, ale o deväťsil lekársky, pozn. red.), ktoré vyzerali v horúcom počasí ako slnečníky.

Stúpaním do kopca sme vdychovali svieži horský vzduch. Prechádzali sme cez most, z ktorého bol výhľad na prekrásny potok. Z tmavých mrakov začali na nás padať dažďové kvapky, a keď pridali na intenzite, sadli sme si pod veľký strom a posilnili sme sa šťavnatým ovocím. Po krátkom letnom daždi sme pokračovali ďalej a obdivovali sme krásnu sviežu vegetáciu a vdychovali bylinkové vône. Niektoré rastliny boli vysoké hádam aj meter.

Na poľane Pálenice sa náš cyklochodník končil, pretože k Vajskovskému vodopádu je vjazd zakázaný. Kto má chuť, môže pokračovať pešo po turistickom chodníku k vodopádu. Ovlažili sme sa v potoku a hľadali sme skrýšu pre bicykle. Pred nami sa nám ukázal výhľad na hlavný hrebeň Nízkych Tatier.

V drevenom prístrešku sme sa napili vody a pomaly sme kráčali smerom k vodopádu. V lese tiekol potok cez cestu a vytváral pekné meandre v machovom zátiší. Vládla tu príjemná prírodná klíma. Dostali sme sa k otvorenému výhľadovému miestu, kde sme obdivovali strmý žľab, z ktorého sa valila voda ako z vodopádu. Prechádzali sme cez potok a ocitli sme sa na prekrásnom mieste ako v ďalekej Brazílii.

Pod nami hučal divoký potok, nad ktorým sa týčili mohutné hory a po skalách stekal vodopád. Ukázali sa nám vysokohorské masívy s ďalším vodopádom. Bolo tu horúco v otvorenej časti, ale výhľady nás motivovali ísť ďalej. Ukázali sa nám vysokohorské štíty. Slniečko pridávalo na intenzite svojich hrejivých lúčoch. Prechádzali sme pomedzi obrovské lopúchové polia, v ktorých som sa cítila ako v lopúchovom kráľovstve. Cez mostík sme sa dostali k ďalším lopúchom, kde sa nachádza stará koliba. Na tomto mieste tesne pod vodopádom sme ukončili náš prechod. Ako sa hovorí: Dôležitá je cesta a nie cieľ.

Návrat

Teplo nás vyčerpalo, tak sme si ľahli do trávy pod strom. Dali sme si slivky a pozorovali sme hory i pribúdajúce búrkové mraky. Fotila som krásne pózujúceho motýľa v prístrešku. Cesta naspäť bola úplná pohodička, pretože namiesto niekoľkohodinového pešieho zostupu sme na bicykloch svišťali dolu dolinou za niekoľko desiatok minút s vetrom vo vlasoch. Cestou sme sa naobedovali v kolibke.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek