Ajhľa Kypec! Nuž nie je to samostatný kopec, ako som sa domnieval, je to iba nižší bočný výbežok z Málinských vrchov, ale pri pohľade naň z jedného špecifického miesta na lúke zazriete okýptené pravé rameno obra aj jeho hlavu. Spisovne Kýpeť, ale vďaka milému stredoslovenskému dialektu je to Kypec, vraj bez dĺžňa.

Trasa

Kotmanová – roklinka Žarnovník – križovatka pred Hornými Fafákmi – Kypec – Sebenina (kóta 672 m nad Kypcom) – osada Sebenina – osada Hrnčiarky – Driečne lúky – Kotmanová

Kotmanová je malá podhorská dedinka, nachádzajúca sa v severnej časti Novohradu v okrese Lučenec. Presnejšie, leží v podhorí pod južným okrajom Sihlianskej planiny na rozhraní Veporských vrchov a Málinských vrchov, ktoré sú geomorfologickým podcelkom Stolických vrchov. Ak cestujete z Košíc do Bratislavy južnou trasou (okolo Lučenca) po “budúcej R2”, je to práve tam, kde začínajú za Lovinobaňou vyššie vrchy. Nuž a tieto vrchy ukrývajú nielen nádherné prírodné zákutia (kaňonovitú Dobročskú dolinu, kaskády a vodopády na potôčikoch nad Kotmanovou), poskytujú skvelé výhľady, ale majú aj rôzne fantazijné tvary. Jedným z nich je spomínaný Kypec. V článku je opisovaná turistická trasa, ktorá prechádza cez Kypec. Ide o asi 13 km trasu, ktorá ponúka nielen fantazijné výhľady, ale aj veľmi príjemnú jazdu na horskom bicykli po lesných a lúčnych cestách s nespevneným povrchom. Na bicykli trasa trvá asi 1,5 h (aj s tlačením bicykla v najstrmších pasážach), peši asi 3 hodiny.

V Kotmanovej

Ak by ste prišli do Kotmanovej autom, dá sa tu bezpečne parkovať v strede obce na parkovisku pri kultúrnom dome (obecný úrad) za potôčikom. Odtiaľ sa pokračuje po asfaltke smerom na horný koniec obce. Pri prejazde cez obec stojí za povšimnutie zrekonštruovaná belasá zvonica a neďaleko nej stará klasicistická kúria. Okrem dvoch historických objektov sú tu aj dve veľmi milé sedliacke chalúpky s malými okienkami a gánkom. Sú typickým príkladom veľmi skromného života našich predkov. Jedna stojí hneď pri zvonici a druhá asi 150 m povyše vpravo v smere jazdy.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Kotmanová je koncová obec, asfaltka tu končí a ďalej pokračujú iba kostrbaté nespevnené lúčne a lesné cesty. Iba vľavo (severne) pri elektrickom transformátore odbočuje protipožiarna spevnená lesná cesta (v roku 2017 bola v dĺžke 3 km spevnená a zrekonštruovaná z eurofondov). Smeruje hore do Vrchov na Sihliansku planinu. Je značená ako modrá cyklotrasa č. 2259 spájajúca priehradu Ružiná s vrchárskou obcou Látky.

Moja trasa však pokračuje rovno (po červenej), ale tu, hneď za poľnohospodárskymi objektmi, kde sa údolie vábivo otvára do rovinatej zelenej lúky a priam to láka k rozjazdu, je treba odbočiť z červenej TZT vpravo (južne) na stúpajúcu horskú cestu, ktorá vedie k vrchárskej osade Horné Fafáky (slovo “fafák” predstavuje žartovné pomenovanie veľkého nosa).

Popod Kypec na Horné Fafáky

Lesná cesta mierne stúpa a vinie sa práve popod spomínaný kopec Kypec cez husto zalesnený terén strmých okrajov Málinských vrchov. Nedávna ťažba dreva pod Kypcom odkrýva tu nad roklinkou Žarnovník čiastkový výhľad severozápadným smerom. Z Kotmanovej sa dá spozorovať iba zopár domov, ale dobre je vidieť časť pohoria Ostrôžky, výhľadový vrch Jasenie nad Budinou, vrch Uhliarisko s poľovníckym posedom a južný strmý okraj masívu Veporských vrchov s jeho kotmanovskými časťami nesúcimi ľudové názvy ako sú: Výzrik, Saňovo, Saňovský jarok, Záhumnia, Priečnô a Sihoť aj s časťou záhradkárskej osady.

Zatiaľ je to málo, ale po výjazde, resp. vytlačení bicykla cez najstrmšie pasáže, sa cesta dostane vyššie na rozľahlé lúky a už tam sa začína parádna vyhliadková promenáda.

Pozor! Po výjazde z lesa na veľkú križovatku lúčnych ciest pred osadou Horné Fafáky treba odbočiť VĽAVO hore smerom na juhovýchod, prejsť asi 50 m (po modrej) a hneď ako to húština umožní, odbočiť VĽAVO (t. z. odbočiť z modrej) smerom na severovýchod, prejsť cez bránu elektrického ohradníka a pokračovať cestou po vrstevnici. Tu na “Y” križovatke dvoch lúčnych ciest je opisované unikátne miesto, odkiaľ sa dá najlepšie identifikovať spomínaný “Kypec”, teda “okýptené pravé rameno ležiaceho obra”! Z pozorovacieho miesta Kypca treba pokračovať cestou v doterajšom azimute dole briežkom ponad Žarnovník priamo na Kypec.

Fantazijná panoráma Veporských vrchov z Kypca

Ako som uviedol, Kypec nie je samostatný kopec, je to iba severozápadný výbežok z masívu Málinských vrchov, ktorý je dokonca položený oveľa nižšie ako okolité vrchy, no aj napriek tomu poskytuje úžasný čiastkový výhľad severovýchodným smerom. Oplatí sa odbočiť z modrej TZT a zájsť si až sem. V plnej kráse sa tu ukáže mohutná južná časť masívu Veporských vrchov. Je to naozaj impozantný pohľad, pretože masívne pohorie je veľmi blízko a terén sa tu na veľmi krátkom úseku strmo dvíha z hlbokého údolia Vrbínskeho potoka z nadmorskej výšky asi 300 m až do nadmorskej výšky 922 m, ktorú dosahuje plošina najvyššieho vrchu južnej časti planiny - Táňovo. Priamo naproti je Šušnov vrch (750 m), ktorý je výborný vyhliadkový bod (tip na cyklovýlet k nemu je popísaný v článku Dobročskou dolinou na Vrchdobroč a späť), vpravo je Miklianovský vŕšok, potom Kozí chrbát, vŕšok Suchá a ďalej (východnejšie) je veľmi zaujímavý kužeľovitý kopec, oddelený sedielkom od masívu Sihlianskej planiny, nazývaný Pohanský hrad, ktorý je opradený tajomnou históriou bývalého hradiska siahajúcou do ďalekej minulosti až k dobe kyjatickej kultúry. Podrobnejšie informácie k hradu sú uvedené v zborníku SNM.

Rovno pred očami mám krásne kamenné roklinky Dolina, Malé Hlboké a Veľké Hlboké. Potôčik v posledne menovanej vytvára atraktívne vodopády a kaskády. Ich krásu som sa pokúsil zachytiť v nasledovnom kratučkom videu.

Z Kypca je možné skvele pozorovať aj hlboký zárez údolia Vrbínskeho potoka tiahnuci sa v línii 90 km dlhého muránsko-divínskeho tektonického zlomu. Línia tektonického zlomu tu výrazne oddeľuje Veporské vrchy a Stolické vrchy. Na obzore prechádza línia tektonického zlomu cez sedlo Prieraz a za ním pokračuje cez malebné údolie horného Ipľa, na Kokavu-Líniu, Muráň, Slovenský raj, Levočské vrchy až na severovýchod kdesi k Bardejovu. Azda nemusím pripomínať, že malebnosť prírody Slovenska v celej línii tohoto zlomu je očarujúca. Ak na Kypci človek trocha popustí uzdu svojej fantázii, jeho oči uvidia obrovskú ľavú ruku obra vytŕčajúcu z okraja masívu Sihlianskej planiny. Ruka má konce prstov zaborené do zeme a vystretý palec. Ruka akoby patrila skamenelému obrovi ležiacemu v masíve vrchov, ktorý si ňou vinie k sebe malé dieťa.

Skvelé výhľady zo Sebeniny (672 m)

Z Kypca by sa dalo pokračovať cestou po vrstevnici priamo ponad farmu a sídlo Vrbiniakovcov k osade Sebenina, ale keďže tu bola modrá len nedávno zrušená a pretrasovaná, treba to rešpektovať a obísť úsek cez vrch Sebenina (672 m) až k sedlu pod Hradným, kde je umiestnený rázcestník modrej a zelenej. Odmenou za námahu budú ďalšie výhľady. Juhovýchodná strana vrchu Sebenina je zalesnená, ale západnú a časť severnej strany tvoria lúky, a preto týmito smermi sú veľmi dobré výhľady. Smerom na sever možno pozorovať celý juhozápadný okraj masívu Veporských vrchov, smerom na juhozápad sú čiastkové výhľady nielen na časť pohoria Mátra, ale aj na zrekonštruovaný Haličský zámok, ktorý je skutočne nádherný a to nielen zvonku, ale aj zvnútra. Smerom na západ je ako na dlani malebné pohorie Ostrôžky, s vrchmi Lysec, Bralce, Jaseňový vrch, Javor, Ostrôžka. Ponad Divínsky háj sa ligoce hladina priehrady Ružiná, vpravo nad obcou Divín sa týčia opravené ruiny hradu Divín, no a smerom na sever a severovýchod vypĺňa celý obzor impozantný masív Veporských vrchov so Sihlianskou planinou.

Cyklojazda kyslíkovou bučinou na Hrnčiarky

Trasa pokračuje zjazdom zo sedla pod Hradným lesnou cestou dole k osade Sebenina po novo pretrasovanej modrej. Najprv je strmší zjazd hustým lesom, ale od osady je to príjemne zvlnené a strieda sa lúčny aj lesný ráz krajiny. Nie je to tu žiadna nuda. Príjemná, bezpečná cesta vedie prevažne dole miernym kopcom cez „kyslíkový“ bukový les. Je to naozaj lahôdka pre horských cyklistov (preferujúcich XC jazdenie - “cross country” krížom cez krajinu), ktorú si v minulosti vychutnali účastníci Hornohradského MTB maratónu. Aj povrch cesty je veľmi príjemný. Na jeseň býva pokrytý silnou vrstvou napadaného lístia, ale inak ho tvorí tvrdá ujazdená piesčitá zem, sem-tam malé kamienky, žiadne veľké skaly tu nie sú, takže kolesá „tátoša“ sa v tichosti perfektne odvaľujú a iba párkrát na pár desiatkach metrov treba prekonať nejaký „brdok“ a prišliapnuť do pedálov. Cestu využívajú chalupári z chalúp, ktoré sú roztrúsené po lúkach. Treba si však dať pozor na to, kadiaľ vedie cesta a nezablúdiť na poloohradený súkromný pozemok chalupárov, ktorí sa v poslednom čase snažia vytesniť roky-rokúce používanú cestu von zo svojho pozemku smerom k lesu.

Driemajúca hlavná časť horskej osady Hrnčiarky leží v malebnom prírodnom prostredí Zimného potoka. Osada má aj druhú časť nazývanú Krtiny, ktorá má lazníckejší charakter a je ukrytá hneď za kopčekom. Vedie k nej strmá panelová cesta. Hrnčiarky sú administratívne začlenené do 10 km vzdialenej obce Cinobaňa. Od Katarínskej Huty vedie v súčasnosti do Hrnčiarok totálne rozbitá asfaltová cesta. Cestu-tankodrom im zatiaľ nikto nechce opraviť. Vraj nie sú peniaze. No aspoň, že sa našli peniaze na nový prístrešok autobusovej zastávky (aj keď asi autobusy pre totálne rozbitú cestu čoskoro prestanú jazdiť) a rovno pri nej je novovybudovaný pamätník protifašistického odboja, ktorý odhalili v novembri 2016.

Príjemná cyklojazda Driečnymi lúkami pokračuje do Kotmanovej

Na cestu do Kotmanovej sa treba od pamätníka vrátiť asi 100 m späť k rázcestníku modrej a červenej TZT a spustiť sa dole do údolia smerom na západ po červenej. Po asi 300 m technického zjazdu lesnou cestou neustále narúšanou vodným živlom a vzápätí opravovanou človekom, sa objaví poľovnícky posed na Driečnych lúkach. V doline Čerťaz asi 2 km severozápadne od poľovníckeho posedu vytvára Vrbínsky potok sústavu čarovných kaskád a vodopádov. Po lesnej ceste popod Dlhú úboč sú dostupné aj na bicykli.

Od poľovníckeho posedu sa ide do Kotmanovej po príjemnej lúčnej ceste Driečnymi lúkami cez dva malé plytké brody. Stále je to mierne nadol, takže netreba ani veľmi šliapať do pedálov. Ešte pred Kotmanovou (tu), pod lesom vedľa cesty, za potokom Kotmanovčania postavili nedávno pekný prístrešok. Asi 50 m poniže prístrešku, rovno pod koreňmi starého hrabu, sa nachádza studnička. Kamene, ktorými je obložená sú zmachovatelé, ale studnička nemá striešku, takže býva plná napadaného lístia.

Upozornenie na záver

Cesty v horných lúčnych pasážach južne nad Kotmanovou prechádzajú cez pasienky a malebnosť krajiny dotvára celoročne voľne sa pasúci hovädzí dobytok. Sú tu hrubosrsté kravy, teliatka, jalovičky a mladé býčky. Dobytok v ohradníkoch nie je agresívny, práve naopak je veľmi plachý a nie je zvyknutý na ľudí. Nebojte sa, nebezpečný plemenný býk ani žiadny pastiersky pes sa tu nenachádza. Ani kravičky nemajú rady stres. Farmári pohyb dobytka počas roka regulujú. Po spasení jednej lúky ho presunú do ďalších sektorov oddelených pomocou elektrických ohradníkov. Jeden z najväčších sektorov zasahuje do modrej a zelenej. I napriek tomu, že modrú pretrasovali juhovýchodnejšie krížom cez les, je isté, že minimálne dvakrát natrafíte na uzavretú bránu. Bránu si treba opatrne otvoriť (elektrické vodivé lanko s nízkym jednosmerným - bezpečným napätím) a prejsť. Ale pozor, je veľmi dôležité bránu za sebou znova zavrieť tak, aby bol elektrický kontakt - dotyk medzi ohradníkovými lankami! Iba vtedy preteká prúd a ohradník daného sektora je funkčný. Inak sa farmárom dobytok zatúla a budú mať “ťažké srdce” na všetkých prechádzajúcich turistov i cyklistov kochajúcich sa okolitou nádhernou prírodou! V Rakúsku takéto spolužitie turistov a hospodárskych zvierat funguje bez problémov.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek