Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Sološnické lúky
Sološnické lúky Zatvoriť

Cyklotúra Záhorským podhorím Malých Karpát

Zima na ústupe spolu so zvyšujúcou sa teplotou vzduchu láka podniknúť dlhšie výjazdy do lokalít, kde človek dlhšie nebol. Tak je to aj s dnešným cyklovýletom. Rád by som navštívil miesta, kde sa ešte cez pracovný týždeň za svetla nedostanem, a pridal k nim aj čosi naviac.

Vzdialenosť
78 km
Prevýšenie
+786 m stúpanie, -820 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 16.02.2019
Pohoria
Záhorie: Záhorská nížina - Borská nížina, Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty)
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 425 m n. m. sedlo medzi Vysokým Rajdom a Ostrým vrchom
  • Najnižší bod: 140 m n. m. Devínska Nová Ves
  • Mapa: Otvoriť mapu v novom okne
Voda
prameň pod Malým Roštúnom, prameň nad záhradkárskou osadou nad Sološnicou
Doprava
Veľké Leváre (vlak, bus)
horský bicykel
Devínska Nová Ves (vlak, bus, MHD)
SHOCart mapy
» č.1073 Záhorie, Senica (1:50.000)
» č.1078 Malé Karpaty, Bratisla (1:50.000)
» č.224 Malé Karpaty, Záhorie,… (1:100.000)

Trasa

Veľké Leváre – Studienka – Plavecké Podhradie – Sološnica – Baďura – Vývrat – Kuchyňa – Jablonové – Lozorno – Zohor – Bratislava, Devínska Nová Ves

Polovica februára môže mať na Záhorí rôzne podoby. Buď plno snehu alebo takmer jar. Pre rok 2019 platí druhá možnosť. Sneh sa dávno roztopil.

Dnešný výjazd začínam presunom na železničnú stanicu v Devínskej Novej Vsi, odkiaľ sa za pol hodinu prepravím vlakom do Veľkých Levárov. Vhodný začiatok trasy s viacerými možnosťami kadiaľ ísť. Trasu mám približne naplánovanú, takže bez dlhých rečí šliapem v ústrety prvým kilometrom.

Borovicové lesy Záhoria

Pohodlná asfaltová cesta cez vojenské lesy, kde v tieni, mimo slnečných lúčov ešte mrzne, ma po 10 km privedie do obce Studienka. Bez zastavenia pokračujem ďalej, opäť cez vojenské lesy. V nich treba byť obozretný a radšej si dopredu naštudovať harmonogram, kedy sú prístupné verejnosti. Ináč sa riskuje pokuta. Asfaltka končí, pokračujúca lesná cesta má mnohé odbočky, ktoré sú takisto zjazdné. Či už smer Rohožník, Senica alebo Sološnica. Po opustení lesa sa ihneď ukáže moje obľúbené pohorie. Slnkom zaliate Malé Karpaty na pozadí, v popredí vlhká poľná cesta. Predsa len, je ešte zima, slnko nemá takú silu, aby ju úplne vysušilo.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Lúkami a dolinami smer Vývrat

S 20 km v nohách a pohľadom na neďaleký Plavecký hrad, prichádzam do obce Plavecké Podhradie. Práve tu končí jazda sezónneho vláčika Záhoráčika, premávajúceho od apríla do októbra. Malebná obec, obkolesená mnohými neprístupnými jaskyňami. Po žltej značke stúpam v tieni kopca Vápenná na lúky a pred sebou prvý výhľad. Okolie mám rád, charakter tejto časti Záhoria je nezameniteľný. Rovina, kde-tu dedinky a za chrbtom horstvo Malých Karpát. Rozmýšľam v akom stave je lúčna cesta, ktorá ma čaká. Prekvapivo dobrá. Síce vlhšia, ale nič nezostáva na chrbte. Úsek medzi Plaveckým Podhradím a Sološnicou ozvláštni pár metrov štvorcových snehu. Bezpodmienečne si ho odfotím. Rarita.

Záhradkárska osada napravo, lesná cesta s prameňom naľavo a klesanie do Sološnickej doliny. Dlho sa v nej neohrejem, ihneď stúpam popod Veľký Peterklin až k asfaltke do kameňolomu. Cestu mi skrížia muflóny a následne nákladné autá. Kameňolom na melafýr je činný a postupne odhryzáva z Peterklinu. Asfaltkou pokračujem klesaním až na rázcestie Baďura. Možnosť pokračovať do Rohožníka, pod Vysokú alebo do sedla Skalka. Možností je mnoho, avšak vyššie polohy sú stále pod snehom, nechám si zájsť chuť. Pri gaštanovej aleji si pozorné okno všimne pozostatky modrej turistickej trasy, ktorá tadiaľto kedysi viedla a ešte pozornejšie oko aj zvyšky lesnej železnice z Malaciek. Celé okolie dýcha históriou, ktorá bola narušená v lokalite Vývrat. Tou bez zastavenia preletím a pokračujem v ústrety rovnomennej doline.

Do Kuchyne

Asfaltka je kvalitná, objavujú sa prvé stopy snehu. Pri lúčke a v miestach, kde klesala lesná železnička z úbočia Vysokej, trošku riskujem. Plánujem totiž prechod do druhej doliny. S bicyklom to znie zvláštne, opak je pravdou. Nachádza sa tu totiž jeden z najelegantnejších prechodov, ktoré som v Malých Karpatoch videl. Príjemná, jemne stúpajúca lesná cesta, vybudovaná presne v najužšom a najnižšom mieste hrebienka Ostrý vrch-Vysoký Rajd, je napriek troške snehu bez problémov zjazdná. V sedle, pri takmer 360-stupňovej zákrute sa oplatí pozrieť priehlbinu. Ide o prieskumnú pingu. Je neklamným znakom blízkosti kuchynskej historickej banskej oblasti. Elegancia pokračuje aj na druhej strane, klesanie mierne a som v Modranskej doline.

Mohol by som pokračovať na Čermák, prípadne pod Čertov kopec. Avšak viem čo by ma čakalo. Sneh a tlačenie. Daná činnosť nie je dnes v pláne, pohodlne klesám asfaltkou smerom na západ. Po ľavej strane je otvor pyritovej prieskumnej štôlničky V-938. Klasický rozbahnený úsek od milovníkov ťažby dreva a som v Kuchyni. V nedávnej minulosti bola obec jedinečnou vďaka prítomnosti Bobrej hrádze nad vodnou nádržou. Jej zvyšky sú len smutným pozostatkom obdivuhodnej atrakcie.

Poľné cesty Záhoria

Pohľadom na biele lúčky pod Čertovým kopcom a pri pomerne vysokej teplote (okolo 11 °C), smerujem poľnou cestou k letisku. Opisovať stále fungujúce smetisko, ktorému sa nedá vyhnúť, nemá význam. Pri bráne vojenského letiska idem kúsok po asfaltke a pár metrov aj po hlavnej ceste. Určite neodporúčam jazdiť bicyklom po neďalekej hlavnej ceste Rohožník - Kuchyňa - Pernek, ktorá slúži až do augusta tohto roka ako jediné spojenie mnohých záhorských obcí s okresným mestom Malacky. Dôvodom je kompletná, ročná uzávera hlavnej cesty Rohožník - Malacky a jej rekonštrukcia. Premávka je tu značná, cesta úzka a rozbitá. Treba radšej využiť príjemné rovnobežné poľné cesty. Pernecké rybníky sú takisto zaujímavým miesto na trase, je možnosť tu poplatkovo chytať ryby.

Lúčno-poľné úseky ma vedú k Jablonovému. Okolie plné zveri, ktorá sa tu pasie. Križujem vojenskú asfaltku do Malaciek a zjazdnými pieskovými cestami som onedlho v Lozorne. Tu je možnosť na občerstvenie a voľby iného variantu ďalšej trasy. Smer Košarisko alebo modrou značkou na Biofarmu a do Stupavy. Mne sa pozdáva iná možnosť. Pokračujem okolo priemyselného areálu, do ktorého bola kedysi vybudovaná železničná vlečka. Jej súčasný stav je pre neznalého, mierne povedané, mätúci. Nadjazdom nad D2, križovanie hlavnej cesty a opäť poľná cesta. Všetky úseky by si zaslúžili vyznačiť, ide o pohodlné a bezpečné možnosti na cyklistiku. Spojenie susedných obcí je zmysluplnejšie ako hlavnými cestami. Prichádzam k železničnej trati Bratislava - Kúty, kde je rázcestie. Láb, Plavecký Štvrtok, Zohor. V ústrety poslednej možnosti ma práve vedie vyjazdený chodníček. Necítim únavu, ide sa celkom dobre, hlavne - nefúka vietor.

Záver

Zohor je za mnou, cesta okolo skládky a pri Devínskom Jazere sa napájam na cyklochodník okolo rieky Morava. V každom ročnom období má svoje čaro. Marcheggské mosty a približujúca sa Devínska Kobyla sú neklamným znakom, že sa blížim do cieľa trasy.

Počas necelých 80 km som navštívil rôznorodé lokality. Rovina Záhoria, zvlnené podhorie Malých Karpát, ale aj krátka lesná časť boli príjemnými zložkami dnešného skoro jarného výjazdu. V každej navštívenej obci je možné trasu pozmeniť a vybrať sa inou cestou. Záhorie je vďačnou oblasťou na spoznávanie v každom ročnom období.

Fotogaléria k článku

Najnovšie