Cyklotúra

Podhorie Slanských vrchov 3

31.05.19
Po týždni opäť pokračujem po trase podhorím Slanských vrchov a teším sa na nové dedinky, ktoré sú v jeho blízkosti a od ktorých vedú rôzne cesty a cestičky lesmi, lúkami i poľami. Niektoré už zčasti poznám, ale sú aj také, ktoré navštívim prvýkrát v živote. Aj o tom je moje putovanie za súčasnosťou, históriou a okolitou prírodou menších i väčších dedín. Uvidím, čo počas putovania nové zažijem a o čo všetko ma obohatí. Predchádzajúcu druhú časť som ukončil v dedine Zámutov a odtiaľ budem šliapať do pedálov na ceste podhorím.

Trasa

Zámutov – Rudlov – Hlinianska jelšina – Hlinné – Zlatník – Hermanovce nad Topľou

Skutočná trasa je však o niekoľko desiatok kilometrov dlhšia, lebo sa potrebujem vrátiť na miesto odkiaľ dnes vyrazím na cyklistiku v podhorskom teréne, cestami lesnými aj poľnými, ale aj po štátnych komunikáciách za plnej premávky, a tak je na mieste patričná bezpečnosť a vybavenie. Tátoš je na streche a ukrajujem kilometre k štartu v dedine Zámutov, kde svojho spoločníka skladám z nosiča a pripravujem sa na dnešný cyklistický deň. Keďže s dedinou som sa oboznámil v predchádzajúcej časti, tak sa tu nebudem veľmi zdržiavať a motať, ale hneď od začiatku začnem hľadať cestu cez lúky a polia smerom na Rudlov.

Od obecného úradu sa spustím dole k futbalovému ihrisku, kde je začiatok obce a potom naspäť ku kultúrnemu domu, kde odbočím vpravo smerom k cintorínu. Odtiaľ by som mal niekde pokračovať za záhradami smerom k družstvu. Zisťujem, že som si zvolil horší variant a budem sa musieť hneď na začiatku popasovať s terénom nie veľmi udržiavanej poľnej cesty. Dovedie ma k objektu družstva, kde pokračujem po spevnenej poľnej ceste k potoku a potom zabočiac vpravo okrajom poľa pod Železnou k lúke a poliam nad Rudlovom. Odtiaľ mám veľmi pekné výhľady na okolitú prírodu a časť Zemplína vo Východoslovenskej nížine. Beskydské predhorie, Vihorlatské vrchy, ale aj časť Slanských mám ako na dlani. Do dediny sa dostávam na jej spodnom okraji, a tak môžem začať s jej obhliadkou zo sedla bicykla, aby mi neušlo veľa zaujímavostí.

Rudlov

Leží na východnej strane Slanských vrchov, hneď pri obci Soľ, v nadmorskej výške 201 metrov. Rudlov a dedina Soľ sú takmer spojené. Prvá zmienka o nej je z roku 1399, keď patrila pod panstvo Lipovec. Tak ako okolité dediny, aj táto postupne patrila rodom Báthoriovcov, Nádaždiovcov, Eszterháziovcov a Drugethovcov. Medzi Rudlovom a dedinou Soľ sa nachádzajú ložiská kamennej soli. Trocha vľavo pri cintoríne je gréckokatolícky kostol Narodenia presvätej Bohorodičky z roku 1822. Stojí tu tiež nový dom smútku. Na začiatku pri vstupe do dediny je futbalový štadión. V dedine sa nachádza aj materská škola. Tak ako iné obce podhoria, aj Rudlov mal viaceré názvy, a to v 1414 ako Rewdel, 1773 sa nazýval Rudlyow, 1808 Rudlow a od 1920 má dnešný názov. V historických záznamoch je spomenuté aj roľnícke povstanie. Z turistického hľadiska je v blízkosti niekoľko zaujímavých miest: Zámutovské skaly, Praporec, Ivanov vrch, Stredná hora a samozrejme Šimonka. Z dediny cez Stredný vrch k chate Javorina smeruje miestna zelená značka, ktorá sa pod Praporcom napojí na zelenú z dediny Bystré (pokračuje cez Obracanú studňu na Grimov laz s možnosťou výstupu na najvyšší vrch Slanských vrchov - Šimonku, 1092 m). Z Grimovho lazu pokračuje cez Temný les a Zlatú Baňu do dediny Ruská Nová Ves.

Opúšťam dedinu Rudlov a smerujem si to od štartovacej čiary po asfaltovej ceste mierne stúpajúc k horárni a potom do lesa k smerovníku Slaný potok, kde budem pokračovať po modrej cyklotrase a žltej spojovacej značke, ktoré ma majú doviesť k smerovníku, kde prichádza z Hlinného modrá značkovaná trasa na Ivanov vrch. Odtiaľ je len na skok k Hlinianskej jelšine, a tak po chvíľke som pri prírodnej rezervácii. Po jej prehliadke sa vraciam na zvážnicu a trocha idem ešte severným smerom k prameňom, potom sa vraciam naspäť a po modrej značke schádzam dole k dedine Hlinné. Kým sa dostanem na lúku, je to dosť náročné, chodník je rozbitý, a tak postupujem s bicyklom obozretne, aby som predišiel prípadnému pádu. Lúky mi poskytujú veľmi pekný panoramatický pohľad k dedine a za ňou aj časť Vranovskej pahorkatiny s vpravo sa týčiacim Vihorlatským vrchom. Zjazdom po prašnej ceste lúkou miniem kríž a niekoľko poľovníckych posedov a som dole pri potoku nad dedinou, kde prechádzam cez brod na druhú stranu a vchádzam do dediny Hlinné.

Hlinné

Prvá zmienka je z roku 1402, ale predpokladá sa, že osada existovala v 11. storočí. Názov je odvodený od slova hlina. Niekoľko názvov z histórie a to: Agyagos, 1779 Hlynne, 1808 Hlinné. Môj záujem bol o prameň, kde stáli v minulosti kúpele, ale nepodarilo sa mi ho nájsť. Mal by byť v miestach Slatinky. Možno sa nabudúce podarí.

V obci sa nachádzajú tri kostoly, a to evanjelický, gréckokatolícky a rímskokatolícky. Materská a základná škola a, samozrejme, obecný úrad. Preveziem sa až nad koľajnice, kde je vidieť k železničnej stanici a za ňou týčiaci sa komín trepárne na ľan z roku 1952, ktorá bola jedna z najväčších v Československu. V strede dediny je smerovník s modrou značkou na Ivanov vrch. Odchádzam po hlavnej ceste smerom na Prešov, aby som na križovatke po niekoľkých kilometroch odbočil smerom na Zlatník, ktorý je ďalšou dedinou na ceste podhorím. Pred tým ešte miniem časť Paseky, ktorá patrí pod obec Čierne nad Topľou a po 3 km vchádzam do dedinky. Vľavo je vidieť bývalé JRD.

Zlatník (Aranyospatak)

Je najmenšia obec ležiaca vo východnej časti Slanských vrchov v nadmorskej výške 270 m v doline potoka Zlatníčok. Prvá zmienka o založení je z roku 1478. Jej zakladateľmi boli Rusíni a Valasi. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, ťažbou nerastných surovín a prácou v lesoch. Posledným majiteľom obce bol gróf André Hadik Barkóczy, ktorého pozemky boli v roku 1921 rozdelené obyvateľom obce. Už po vjazde do obce odbočujem k prvej dominante obce, a to gréckokatolíckemu kostolu, ktorý bol postavený v roku 1939 a je zasvätený nanebovstúpeniu Pána. Hneď vedľa je cintorín a na druhej strane cesty menšia požiarna zbrojnica, pri ktorej je informačná tabuľa o histórii, prírode a zaujímavostiach SV časti Slanských vrchoch.

Počas obhliadky dediny sa stretávam s miestnym obyvateľom, a tak sa dáme do reči a dozvedám sa, že majú projekt na výstavbu vyhliadkovej veže, ktorá jednoznačne v Slanských vrchoch chýba. Takže bude prvá lastovička a na počudovanie v najmenšej dedinke. Má stať niekde na lúkach nad dedinou. Po roku je pred kolaudáciou. Pokračujúc míňam obecný úrad a potok Zlatníčok ma vedie k miestam starších drevených stavieb. Na druhej strane potoka je pekný a výdatný prameň s názvom Dobrá voda.

Spodná cesta ma privedie k spojnici s vrchnou časťou dediny, ale pokračujem hore poľnou cestou na lúku, kde je staršia hospodárska technika miestneho gazdu. Som na lúkach a opäť mám množstvo pekných výhľadov. Cez lúky sa potrebujem dostať do Hermanoviec nad Topľou, kde bude záver cyklistickej trasy. Z lúk sa predo mnou otvára panoráma časti Slanských vrchov: Ivanov vrch, Praporec, Šimonka, Oblík a Čierna hora v plnej veľkosti. Dokonca po priblížení nad dedinu vrchol Sokolích skál v Údolí obrov.

Cestičky po lúkach ma doviedli k poliam so sójou a kukuricou nad dedinou, a tak ostáva posledný zjazd po poľnej ceste a vchádzam na štátnu cestu len pár desiatok metrov od začiatku Hermanovciec nad Topľou. Samotná dedina je pre mňa známa, ale jej histórii sa nebudem dnes venovať. Trochu vyšliapem hore s bicyklom aspoň k smerovníku, kde je záver dnešného putovania.

Mňa však ešte čaká cesta späť do Zámutova, aby som sa potom mohol vrátiť domov. Odchádzam smerom dole do Bystrého a po štátnej ceste smerom na Hlinné, kde sa opäť po lúkach dostanem do Rudlova a následne do Zámutova. Snažím sa čím menej prechádzať po štátnej ceste za plnej premávky, a tak na nej strávim menej kilometrov. Zakončím všetko pri aute a ukladám bicykel do stojanu na strechu. Na budúcu časť ho už nebudem potrebovať. Zostávajúce dve putovania absolvujem pešo.

Záver

Počasie bolo priaznivé, tak všetko prebehlo podľa plánu. Počas trasy nenastali žiadne nástrahy, ktoré by skomplikovali snaženie, a tak, aj keď unavený, konštatujem, že dnešný deň bol prínosom pre dokončenie projektu a naplnil moje očakávania. Spoznal som ďalšie dediny a dedinky z podhoria Slanských vrchov, obohatil myseľ o ich históriu, súčasnosť a život, v pekných podhorských miestach plných krásy miestnej prírody vrátane okolia. Už len vyčkať vhodný čas, aby som sa vrátil a čo najskôr mohol pokračovať v ďalšej časti putovania.

Pokračovanie uverejníme čoskoro


 
 
Najnovšie články autora
 
Extra Za históriou Nižnej Myšle V jeden februárový podvečer sa rozozvučal telefón a po jeho zdvihnutí sa ozval ženský hlas. Dobrý večer prajem pán Marián. Volám vám … » celý článok 28/08/19 Marián Jaššo Zaujímavosti
Cyklotúra Podhorie Slanských vrchov 3 Po týždni opäť pokračujem po trase podhorím Slanských vrchov a teším sa na nové dedinky, ktoré sú v jeho blízkosti a od ktorých vedú rôzne cesty a cestičky lesmi, lúkami i poľami. Niektoré už zčasti poznám, ale sú aj také, ktoré navštívim prvýkrát v živote. Aj o tom je moje putovanie za súčasnosťou, históriou a okolitou prírodou menších i väčších dedín. Uvidím, čo počas putovania nové zažijem a o čo všetko ma obohatí. Predchádzajúcu druhú časť som ukončil v dedine Zámutov a odtiaľ budem šliapať do pedálov na ceste podhorím. 31/05/19 Marián Jaššo Slanské vrchy
Cyklotúra Podhorie Slanských vrchov 2 Konečne sa dostávam po ročnej odmlke k projektu podhoria, začatom v roku 2016 ako spoluputujúci priateľa Tona, ktorý ho začal realizovať ako prvý a rád by som prešiel a uzatvoril okruh tiež. Veď hory a ich dediny s tradíciami určite stoja za námahu. Bez dobrého parťáka je to však nejaké nemastné-neslané, vo dvojici nám to s priateľom šliapalo, pešo či bicyklom, oveľa lepšie. Podstatné je však, že som sa rozhýbal a dúfam, že to nejako doputujem do zdarného konca. 21/03/19 Marián Jaššo Slanské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Rozhovor P. Puchala: Turisti patria do chránených území Malé Karpaty patria na Hiking.sk medzi lokality s najväčším počtom prečítaných článkov, konkrétne na štvrtú priečku pomyselného … » celý článok 27/11/19 Soňa Mäkká Rozhovory
MTB Čiernohuzec - cyklookruh z Levoče Tiché Levočské vrchy predstavujú vďaka dobrým cestám a mimoriadne zaujímavým lokalitám ideálny priestor pre atraktívnu cykloturistiku. Na trase môžeme objavovať ich donedávna utajenú krásu, pričom vyjdeme na tri vrcholy: Jankovec, Chmeľov a Čiernohuzec. 21/11/19 Karol Mizla Levočské vrchy
Recenzia Bridgedale Stormsock – nepremokavé cykloponožky Jesenné obdobie nemusí znamenať koniec cyklosezóny, ak sa cyklista dobre vystrojí. Pokiaľ sa vám však nechce kupovať nové tretry, máte v zásade dve možnosti, ako ochrániť nohy pred chladom a vodou. Jednou sú nepremokavé návleky, druhou nepremokavé ponožky. Druhú menovanú možnosť som vyskúšal s ponožkami Bridgedale Stormsock v strednej hrubej verzii. 20/11/19 Ľubomír Mäkký Obutie

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Podhorie Slanských vrchov 3 31/05/19 08:30 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy, Východoslovenská nížina - Východoslovenská pahorkatina, Beskydské predhorie

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 395 m n. m. – Hlinianska jelšina

    • min: 140 m n. m. – Hlinné

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 642 m

    • klesanie: 608 m

  • Vzdialenosť
    • 32 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 28.08.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9025 ° SŠ
      dĺžka: 21.5544 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.98219 ° SŠ
      dĺžka: 21.50828 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň Dobrá voda v Zlatníku

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Vranov nad Topľou (vlak, bus) - Zámutov (bus)
      horský bicykel
      Hermanovce nad Topľou (bus) - Bystré (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.

0.85