Trasa

Ilava – Podvažie – Pruské – Horovce – Kvašov – Močiare – sedlo Ľadoveň – Lednica (ruina hradu) – Beznický mlyn – Horná Breznica – Zubák – Krivá Tuchyňa – štátna hranica ČR/SR – Zápechová – Tovarská dolina – Červený Kameň – sedlo Chotuč – Vršatské Podhradie – Vršatské sedlo – hotel Vršatec – sedlo Bieleho vrchu – traverz Bieleho vrchu – Chrástková – Krivoklátska tiesňava – Krivoklát – Bohunice – Pruské – Podvažie – Ilava

Zahriatie v Lednici

Tohtoročný začiatok októbra prekvapil nízkymi teplotami a vyrážam zo železničnej stanice v Ilave pri 1 °C. Našťastie som patrične oblečený a viem, že v stúpaniach sa budem aj vyzliekať. Už pri jazde do Pruského vidím môj dnešný cieľ – Vršatské bralá, ktoré sú osvetlené lúčmi vychádzajúceho slnka.

Premávka vozidiel je znesiteľná, ale aj tak tlačím do pedálov, aby som bol čím skôr mimo, no a aby som sa aj trocha zahrial. Pokračujem do Horoviec, kde odbočujem vľavo smer Kvašov. V závere obce cesta naberá sklon a stúpanie sa zastaví až v sedielku Ľadoveň, kde je kríž, lavičky a výhľad na blížiacu sa obec Lednica. Po krátkom oddychu klesám do Lednice a po turistických značkách vystúpam ku vchodu do hradu. Po prehliadke zrúcanín sadám na môjho dvojkolesového tátoša a fičím údolím k rázcestiu medzi Breznicami pri Breznickom mlyne.

To si ale zašlapete!

Odbočujem vľavo na sever cez Hornú Breznicu a neskôr na západ cez Zubák. Tu sa otáčajú autobusy a vraj aj vrany. Možno kedysi to bola zapadnutá dedinka, ale dnes je to malebná upravená obec v nádhernom lesnom náručí. Na konci dediny (rázcestie Majer) končí žlté céčko – cyklotrasa z Lednických Rovní, ale na rázcestníku sú pozostatky z tabule, kde je ešte čitateľný cieľ „Zápechová“. Túto časť asi zrušili alebo nedokončili. Aj miestni robotníci mi potvrdzujú, že idem správnym smerom, ale s poznámkou: „To si ale zašlapete!“ To viem, ale preto som sem prišiel.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na začiatku Suchej doliny je aj závora, ale žiadny iný zákaz som nevidel, takže pokračujem hore dolinou po lesnej ceste. Stúpanie pritvrdzuje, ale podklad je dobrý, dokonca sa občas objaví aj starý asfalt, je to stále jazditeľné zo sedla. Na vrchole pod kopcom Krivá Tuchyňa vo výške asi 700 m vidím tabule POZOR ŠTÁTNA HRANICA. Tu už riadne fúka, takže sa nezdržujem, cesta sa točí na juh a v prijateľnom klesaní strácam ťažko vybojované výškové metre. Cestu mi križuje nutria, ale než vytiahnem mobil, mizne mi v húštine. Stretám aj lesné žienky ako vysádzajú mladé stromčeky, ale na rozdiel od Nízkych Tatier tu nevidím holoruby. V Zápechovej, neďaleko bývalej colnice sa napájam na asfaltku a modré céčko, ktoré ma dovedie až do Červeného Kameňa. Tu doplním tekutiny a vydávam sa na najťažší úsek dnešnej etapy.

Najťažší úsek

Už na rázcestí vidím tabule, a nápisy na asfaltke to potvrdzujú, konajú sa tu cyklistické časovky do vrchu. O tomto stúpaní som na cyklistických fórach čítal a vraj patrí medzi najprudšie na Slovensku. Asfalt je hladučký, čiže cesta je vhodná aj pre „žiletkárov“ – cestné bicykle. Na kompjútri mi naskakujú výškové metre rýchlejšie ako prejdené, čo dokazuje, že sklon dosahuje nad 12 %. Aj keď je tu v tieni len 7 °C, potím sa ako v lete. Teraz oceňujem funkčné oblečenie.

Najkrajšia odmena

Po 2,5 km v sedle Chotuč sa sklon zmierni a už sa otvárajú prvé výhľady. Smerom späť si vychutnávam pohľad na Červenokamenské bralo a východným smerom panorámu Považia. Ba vidím pred sebou aj Vršatské bralá a pod nimi Vršatské Podhradie, do ktorého vchádzam po rovinke. Za obcou ešte krátke stúpanie do Vršatského sedla, z ktorého je výhľad do okolia ešte krajší. Strážov, Vápeč a ďalšie kopce Strážovských vrchov, ako aj dedinky Považia mám ako na dlani. Najkrajšia odmena za námahu. Klesám k hotelu Vršatec, kde si dávam obednú prestávku. Odtiaľto sa vynímajú zrúcaniny Orlieho hradu, ako sa niekde uvádza hrad Vršatec.

Biela hrebeňovka

Po oddychu nasleduje cyklistická lahôdka – traverz Bieleho vrchu. Lesná cesta chvíľami stúpa, potom klesá cez lúky a pasienky, popri remízkach a so striedavými výhľadmi naľavo či napravo. A opäť hore-dole, pravá horská dráha. Človek nevie kam skôr pozerať, či na moravskú či slovenskú stranu. Veľká škoda, že „hrebeňovka“ netrvá dlhšie.

Na holú skalu

Po asi 5 km zelená značka prudko otáča vľavo na juhovýchod do veľmi strmej zvážnice. Kto sem smeroval lesnú zvážnicu, asi veľa nerozmýšľal alebo nepoznal zákony prírody. Klesá kolmo nadol a dažďové prívaly ju vymleli na holú skalu, takže nie je vôbec zjazdná (možno otrlým cyklistom). Tiež vediem vedľa seba svoj bicykel nadol, ale našťastie to netrvá dlho. V miernejšom teréne sadám späť do sedla a o pár minút som na rázcestí Chrástková. Odtiaľto to už bude brnkačka.

Záverečná brnkačka

Asfaltová cyklistická trasa miernym sklonom klesá cez Krivoklátsku tiesňavu, Krivoklát až do Bohuníc. Odbočujem vľavo a po kilometri som zasa v Pruskom, odkiaľ sa mne známou cestou vraciam k východziemu bodu - železničnej stanici v Ilave. Kruh sa uzavrel.

Trasa je vhodná pre horský bicykel.

Fotogaléria k článku

+5 ďalších fotiek