Levočský „Fatranec“

Čiernohuzec (miestny názov Čarnohuzec) je s nadmorskou výškou 1216 m desiatym najvyšším kopcom rozľahlých Levočských vrchov a patrí do tucta levočských kopcov s nadmorskou výškou nad 1200 m. Nachádza sa v relatívne zachovalej severovýchodnej časti pohoria na hlavnom hrebeni. Hrebeň sa tiahne v dĺžke vyše 27 km od juhozápadnej Brezovej (948 m) po severovýchodnú Kopu (1231 m) a je rozvodím Baltického a Čierneho mora. Svahy odlesneného mohutného Čiernohuzca sú pokryté zväčša horskou trávou s porastmi solitérnych stromov, čím pripomína kopce Veľkej Fatry. Z holého vrcholu, ktorý postupne zarastá sú pekné výhľady. Dominuje im pohľad na Tatry (vzdialené 36 km), ktoré sa týčia nad bližším hrebeňom Levočských vrchov. Napravo sa vyníma mohutná rázsocha Levočských vrchov s najvyššími kopcami Čierna hora (1289 m) a Ihla (1283 m). Na severnom obzore vidieť poľské Beskydy a mnoho slovenských pohorí od Bukovských vrchov cez Čergov, Slanské vrchy, Volovské vrchy až po Nízke Tatry s Kráľovou hoľou. Veľmi pekné pohľady sú aj na blízke kopce a doliny Levočských vrchov a susedné Branisko.

Trasa

Levočská Dolina (570 m) – sedlo pod Krížovým vrchom (865 m) – pamätník SNP (1140 m) – Václavák (1155 m) – Čiernohuzec (1216 m) – Zatrichovec - ústie (569 m) – Nižné Repaše (736 m) – Levočská Dolina (570 m)

Výstupové cesty

Na vrchol Čiernohuzca vedie jediná schodná cesta zo severovýchodnej strany, ktorá odbočuje zo zvážnice, pod vrcholom. Menej zreteľná trávnatá cestička vedie pomedzi pahýle stromov a mladé stromčeky a po 500 metroch vyjde na vrchol. K odbočke na vrchol je možné prísť od západu z Václaváku (bližšie v popise trasy). Na križovatku ciest Václavák vedú z dolín štyri cesty zo všetkých svetových strán. Ďalšie dve výstupové cesty ústia pri blízkej chate Vinná. Hlavné trasy na Václavák vedú z južnej Levočskej Doliny a zo severnej strany od Starej Ľubovne. K odbočke na vrchol je prístup aj od východu z výraznej hrebeňovej cesty pod Zámčiskom. Na hrebeňovku pod Zámčiskom je najlepší prístup z doliny Toryse (západne od Tichého Potoka) po dobrej lesnej ceste údolím potoka Zatrichovec.

Náročnosť

Trasa s prevažne terénnym povrchom patrí medzi veľmi náročné. Okrem najnáročnejšieho úseku v okolí Čiernohuzca však vedie po dobrých cestách s neveľkým sklonom. Značná časť vedie po dobre značených cyklotrasách. Orientačne náročnejší je neznačený úsek od Václaváku po Čiernohuzec. Trasu si môžeme skrátiť a uľahčiť, keď ku Pamätníku SNP pod Javorinkou vyjdeme cez Hrby a potom ak z Vyšných Repašov pôjdeme do Levočskej doliny cez Závadu (tento kratší okruh je dlhý 64 km so stúpaním 1295 m).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Hrebeňom Levočských vrchov

Našim východiskom je Kováčova vila v Levočskej doline (pri penzióne poskytujúcim aj stravovanie je parkovisko). Vydáme sa severným smerom po asfaltovej ceste, z ktorej odbočíme doľava v smere žltej cyklotrasy. Stará asfaltka, ktorá je najkratšou spojnicou starobylých miest Levoča a Kežmarok, nás serpentínami privedie do pekného sedla pod Krížovým vrchom (Wandelkreuz). Pod smrekmi stojí prístrešok a drevená socha sv. Huberta, patróna poľovníkov a lesných pracovníkov. V sedle odbočíme z „kežmarskej“ cesty doprava a pôjdeme po hlavnom hrebeni Levočských vrchov súbežne so zelenou cyklotrasou. Z otvorených lúk vedie napravo odbočka k bývalej obci Dvorce. Z mierne stúpajúcej štrkovej cesty sa nám otvoria pekné výhľady na okolité kopce, na juhu sa vlnia kopce Slovenského rudohoria a napravo tróni Kráľova hoľa. Po krátkom lesnom úseku sa napravo objavia zvyšky bývalej Corneliusovej chaty (neskôr chata Sklenár), odkiaľ sú krásne výhľady na Tatry. Pokračujeme odlesneným úpätím Krížového vrchu (Gehule) so širokými výhľadmi, pred nami vidíme celý hrebeň Braniska. Minieme poľovnícku chatu Gehula v malom lesíku, ktorý pôsobí ako oáza v púšti. Klesneme na Kozí hrb (941 m), kde vychádza žltá cyklotrasa z Levočskej Doliny.

Levočské vrchy – cyklistický raj

Mierne zvlnené flyšové Levočské vrchy sú pretkané sieťou dobrých lesných ciest a horských asfaltiek. I keď je pohorie v značnej časti poznačené ťažbou dreva, stále si uchováva tajuplný a divoký prírodný charakter. Po zrušení vojenského obvodu Javorina v roku 2010 v nich miestni nadšenci dosiaľ vyznačili už 380 km cyklotrás. Tiché a pomerne kvalitné cesty poskytujú výbornú rekreačnú cykloturistiku. Medzi najobľúbenejšie patria cyklotrasy spájajúce Levoču s Kežmarkom a so Starou Ľubovňou. Potenciál pohoria ako cyklistického raja sa môže umocniť vybudovaním ďalších cyklotrás najmä v najzachovalejšej severovýchodnej časti pohoria a na najvyššie kopce pohoria.

Naša trasa sa láme ostro doľava a stúpa otvoreným terénom. Na lúke Dvorčanka pod vrcholom Javoriny panoval v období rokov 1932 až 1952 čulý turistický ruch. Stála tu celoročne otvorená Levočská chata (tzv. Dvorčanka) a od roku 1948 ďalšia väčšia chata i lyžiarsky skokanský mostík (zriadením vojenského obvodu boli chaty asanované). Od Dvorčanky v plynulom stúpaní prídeme k Pamätníku SNP. Pred nim je umiestnená vrtuľa lietadla, ktoré v týchto miestach v roku 1944 zostrelili (preto sa miesto ľudovo nazýva „Vertuľa“). Pri drevenom prístrešku je informačné tabuľa a smerovník. Od pamätníka pokračujeme po štrkovej ceste severným smerom (modrá cyklotrasa). Popri poľovníckej chate Vinná (odbočka do Torysiek) a v sprievode širokouhlých výhľadov dôjdeme na Václavák - významnú križovatku piatich ciest. Pokračujeme po neznačenej lesnej ceste severovýchodným smerom. Cestou sa nám ukážu prvé výhľady na Čiernohuzec, pôsobiaci majestátne. Dôjdeme ku skupinke stromov so svätým obrázkom a vzápätí cez zaujímavé sedlo vystúpime na Jankovec.

Jankovec (1169 m)

Výraznejší krajinársky zaujímavý vrchol leží na hlavnom hrebeni v centrálnej časti Levočských vrchov. V minulosti nim viedla červeno značkovaná turistická cesta spájajúca Levoču a Starú Ľubovňu, Prechádzala nim aj známa Probstnerova cesta, po ktorej sa dovážala železná ruda z Levoče na sever do vysokej pece pri Jakubanoch. Ide o najstaršiu zrekonštruovanú pec na území Slovenska, ktorá fungovala v rokoch 1760 až 1870. Na malebnej lúke pod Jankovcom sa nachádzajú ruiny bývalej horárne. Z čiastočne zalesneného kopca sú veľmi pekné výhľady na Levočské vrchy, ktorým dominuje blízka rázsocha s najvyššími kopcami Ihla a Čierna hora a na východe mohutný Čiernohuzec.

Z Jankovca pôjdeme pekným prírodným prostredím cez lesíky a viaceré lúky s občasnými výhľadmi až pod Čiernohuzec. Na jeho úpätí si na rázcestí zvolíme pravú nenápadnú cestu, ktorá vedie takmer po vrstevnici. Nasleduje mimoriadne malebný „fatranský“ úsek cez "vysokohorské lúky" s ojedinelými stromami a výhľadmi na okolité hory, doliny i Tatry. Prídeme do sedla medzi Čiernohuzcom a Chmeľovom, odkiaľ vystúpime na neďaleký vrchol Chmeľova. Krásna príroda, kvetnaté lúky a úžasné výhľady určite stoja za krátke odbočenie. Zo sedla pokračujeme trávnatou a neskôr kamenistou cestou s výhľadmi do údolia Torysy. Na rázcestí sa zvrtneme prudko doprava o niečo vyššie zase protismerne doľava. Z kamenistej cesty o chvíľu odbočíme doprava na nenápadnú trávnatú cestičku. Po nej pomedzi nízke stromčeky dosiahneme výhľadový vrchol, Čiernohuzca.

Z vrcholu sa vrátime na kamenistú cestu a po hrebeňovej širokej ceste prídeme do sedla pod Zámčiskom, kde v minulosti stál pravdepodobne hrad. Tu opustíme hrebeňovku Levočských vrchov, pokračujúcu ďalej na peknú Kaliguru, a po strmej ceste zídeme na široký Lámenec. Pokračujeme po lesnej ceste, ktorá cez pekné lesnaté údolie potoka Zatrichovec zíde do údolia Torysy povyše Tichého Potoka. Vydáme sa doľava po asfaltke (zelená cyklotrasa) proti toku riečky Torysy, ktorá bude našou sprievodkyňou až do Nižných Repáš. Naľavo v oblasti bývalej obce Blažov nás upúta drevená kaplnka.

Zaniknuté obce Levočských vrchov

V roku 1953 zriadili na väčšine plochy Levočských vrchov Vojenský výcvikový priestor Javorina s rozlohou 31 640 ha. Tento priestor bol pre verejnosť neprístupný a v tejto súvislosti v roku 1952 násilne vysťahovali asi tritisíc obyvateľov štyroch obcí, nachádzajúcich sa vo vojenskom obvode. Neskôr obce zlikvidovali a ich zvyšky pohltila príroda. Po roku 1990 bývali obyvatelia obcí a ich potomkovia postavili na upravených miestach bývalých obcí drevené kaplnky a kríže. Pri nich sa pravidelne stretávajú a pripomínajú si časy starých obcí. Zlikvidované boli obce: bývalé kráľovské mestečko Ruskinovce (vznik v roku 1242, približne 620 obyvateľov) Ľubické Kúpele (rok 1714, 900 obyvateľov), Dvorce (rok 1317, 410 obyvateľov) a Blažov s priľahlými osadami Dolina, Čertež a Ždiar (rok 1317, 1060 obyvateľov). Na fotografii ja kaplnka postavená na mieste bývalého veľkého kostola v Blažove.

Malebným zužujúcim sa údolím Torysy prídeme k rázcestiu pri sútoku Torysy a potoka Škapová. Mierne stúpajúca cesta popri Toryse nás vyvedie z údolia na Levočské planiny. Na rázcestí odbočíme doprava a cez Nižné Repaše, kde sa nachádza viacero pôvodných dreveníc, pôjdeme malebným krajom Levočských planín. Vo Vyšných Repašoch je prvá krčmička od začiatku trasy (s príznačným názvom Hostinec u Červeného smreka), kde sa môžeme občerstviť. Na hornom konci obce odbočuje doprava žltá cyklotrasa, ktorá predstavuje skratku do Levočskej Doliny. Naša trasa pokračuje ďalej po asfaltovej ceste cez kopec Krúžok a v sprievode pekných výhľadov do dedinky Uloža (885 m), ktorá patrí medzi najvyššie položené obce Slovenska.

Naďalej sa držíme zelenej cyklotrasy. Z cesty sa odkrývajú nádherné južné panoramatické výhľady. Siahajú od východnej Kojšovskej hole až po západný Ďumbier, čo predstavuje vzdialenosť vyše 100 km. Osobitý náboj má pohľad na tatranské končiare a baziliku na Mariánskej hore, ktorá ako biely šperk vytŕča z koberca zelených lesov. Cez les prídeme na malebnú poľanu Kúty s dreveným prístreškom a pod lipou stojacim krížom. Pokračujeme po miene zvlnenej lesnej ceste na Druhú lúku. Odtiaľ po asfaltke dôjdeme na Mariánsku horu k nádhernej bazilike Navštívenia Panny Márie, ktorá patrí k najvýznamnejším pútnickým miestam v Európe. Z Mariánskej hory zídeme po chodníku s lipovou alejou a výhľadmi na Hornádsku kotlinu a Kráľovu hoľu do Levoče k rázcestiu pri Košickej bráne. Odbočíme doprava a po klesaní sa napojíme na cyklochodník, ktorý nás dovedie ku Kováčovej vile v Levočskej Doline, kde sme začínali.

Poznámka:

Cyklotúra je výňatkom z knižnej publikácie Najkrajšie cyklovrcholy 2. diel.

Autori fotografií: Peter Filip, Karol Mizla, Jaroslav Rachus a Michal Rusinko

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek