Cyklotúra

Panónsky háj – popod stáročné duby

30.01.20
Panónsky háj na mape vyzerá ako nenápadný lesík. Je obkolesený poľami a zástavbou Čiernej Vody, časti obce Chorvátsky Grob. Tento úzky pásik zelene je však zvyškom oveľa väčšieho dubovo-brestovo-jaseňového lesa, takzvaného riedkolesa, ktorých už máme na Slovensku minimum. Pod konármi dubov, ktoré pamätajú 16. storočie, sa pásol dobytok, ktorý pomáhal vytvárať jedinečné územie s množstvom vzácnych rastlín a živočíchov.

Vonku je sivý novembrový deň, veľmi vhodný na návštevu tohto územia. Mnohé staré duby sú uväznené v mladine a v lete ich ledva vidieť. Lístie však už leží na zemi. Okrem toho je pomerne sucho, na jar je oblasť dosť podmáčaná vzhľadom na susediaci močiar Šúr. V lete treba počítať s početnými rojmi komárov. A čo sa týka počasia, les najradšej fotím bez priameho slnečného svetla, pretože scéna nie je taká kontrastná.

Trasa

Bratislava, mestská časť Vajnory – most cez Vajnorský potok – most cez kanál Blatina (Šúrsky kanál) – cyklotrasa Jurava – Panónsky háj – Výskumná stanica SAV – Šúr – Šúrsky rybník – štrkovisko panónsky les – kaplnka – mostík cez kanál Blatina (Šúrsky kanál) – Jurská cesta – Vajnory

Sadám si na bicykel vo Vajnoroch, mestskej časti Bratislavy, prepletiem sa niekoľkými uličkami a na konečnej autobusov smerom na Čiernu Vodu sa pripájam na cyklotrasu po pravej strane cesty. Míňam prašnú stavbu diaľničného obchvatu Bratislavy. Na moste odbočím doľava po cyklotrase Jurava. Po chvíľočke zase doprava po novej cyklotrase, ktorá vedie po hranici medzi poľom a hájom do Čiernej Vody. Pri torze tabule náučného chodníka sa vnáram do kríkov. Náučný chodník má názov Prírodné klenoty Šúru a nie je v dobrom stave. Niektoré tabule už dosť poznačil zub času a vandalizmus, prípadne chýbajú. Správa Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, ktorá územie spravuje, plánuje jeho obnovu.

Úvodná časť trasy ničím nezaujme, idem úzkym chodníkom obkoleseným nepriechodnými kríkmi. Smer ukazujú drevené šípky, okrem toho lesík je v tejto časti veľmi úzky, takže sa tu nestratíte, ani keby ste chceli. Druhá tabuľa je o niečo čitateľnejšia. Nachádzame sa na tzv. slanisku, pôde so zvýšeným obsahom soli. Zasolené biotopy a slanomilné druhy rastlín patria vo vnútrozemí strednej Európy medzi zriedkavé a ohrozené. Aj na Slovensku patria medzi chránené. V 20. storočí bola väčšina takýchto pôd odvodnená a rozoraná.

V kráľovstve starých dubov

Chodník sa stočí viac doprava a privedie ma na širšiu cestičku, ktorá pokračuje priamo stredom hája. Na poli po pravej strane, v bezprostrednej blízkosti prírodnej rezervácie, hrozí výstavba takmer 500 rodinných domov (viac info).

Postupne okolo mňa pribúdajú mohutné duby, s rôznou hrúbkou kmeňa, s konármi pokrútenými do čudesných tvarov. Dva tvoria nad cestou bránu. Takmer sa mi tu neoplatí vysadať na bicykel, pretože stromov, ktoré stoja za bližšie obzretie, je tu dosť. Niektoré z nich sú skryté v mladom poraste oveľa viac, než boli ešte pred niekoľkými rokmi. K exempláru z titulnej fotky vedie aspoň vyšliapaná cestička, zjavne má svojich fanúšikov. Jedna z parciel hája, do ktorej prídem neskôr, je od náletových drevín vyčistená, snáď sa toho niekedy dočkajú aj tieto duby. (Edit: Keďže ide o 4. stupeň ochrany, kde zákon o ochrane prírody povoľuje pohyb na bicykli len po vyznačenej cyklotrase a nie po náučnom chodníku, na týchto miestach treba bicykel potlačiť.)

Pod jedným z dubov stojí ďalšia tabuľa náučného chodníka. Hovorí, že duby sa môžu dožiť 600 rokov a tento tu môže byť od roku 1552. V Panónskom háji rastú najmä dub letný a dub cerový. Zo všetkých našich letných stromov má podľa tabule dub najviac nájomníkov. Vyvíja sa na ňom asi 100 druhov podkôrneho a drevokazného hmyzu. Ešte početnejšie je na ňom zastúpený listožravý hmyz, najmä motýle. V minulosti, keď sa pomedzi duby pásol dobytok, v ich dutinách hniezdili aj krakľa belasá a dudok chochlatý. Krakľa belasá, žiaľ, už u nás hniezdi len veľmi ojedinele. Ikonické chrobáky roháč a fúzač rovnako potrebujú dutiny starých stromov a mŕtve drevo.

Časť hája sa obnovila do pôvodnej podoby, bude sa aj pásť

Cestička ma vyvedie na širokú cestu, ktorou sa dostanem ku spomínanému prečistenému úseku Panónskeho hája. Časť hája sa v roku 2018 vyčistila od náletových drevín, na projekte sa podieľalo Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Správa CHKO Malé Karpaty a mesto Svätý Jur. Sú tu už pripravené ploty na pastvu dobytka. Majestátne duby vyzerajú takto, keď majú okolo seba priestor, úplne inak. Pripomínajú mi obrázky s africkými baobabmi.

Po ľavej strane je skrytá záhradkárska osada s vynovenou drevenou kaplnkou, ale tam pôjdem až cestou späť. Teraz pokračujem rovno, zastavím sa len pri tabuli Panónsky háj včera a dnes. Hovorí o tom, že nehostinná štrková pôda, ale aj obžieranie dobytkom nedovolili stromom vyrásť do veľkých výšok. Na dlhý vek stromov poukazujú silné kmene, dutiny a pokrútené konáre.

Šúr je náš jediný nížinný prales

Najbližšia zastávka je miesto, kde je značne zarastená odbočka náučného chodníka k močiaru Šúr. Na bicykli to nepôjde, tak ho schovávam do malinčia a prederiem sa k poslednej tabuli pešo. Ak by som sem nechodila dlhodobo, ani by som nevedela, že tu je. Šúr je národná prírodná rezervácia, vyhlásená v roku 1952. Chránia sa tu ekosystémy slatinného jelšového lesa, mokrých a slatinných lúk a teplomilných brestových dúbrav. Močiar vznikol prirodzeným zazemnením jazera, vytvorením hromadením vôd stekajúcich z priľahlých svahov Malých Karpát. V minulosti siahal od Bratislavy po Modru a Bernolákovo. V rokoch 1896 a 1941 – 1943 tu boli vykopané odvodňovacie kanály s cieľom územie poľnohospodársky využiť. Šúr je Ramsarskou lokalitou, t. j. mokraďou medzinárodného významu. Ide o najväčší zvyšok vysokokmenného barinato-slatinného jelšového lesa v strednej Európe.

Riaditeľ Správy CHKO Malé Karpaty - Peter Puchala v nedávnom rozhovore hovoril, že vodný režim Šúru sa snažili obnoviť v rámci projektu LIFE v rokoch 2005 až 2007, ale to sa nepodarilo tak, ako chceli, a došlo iba k čiastkovým úpravám. Vodný režim tiež závisí od celkovej situácie, od zrážok a od hladiny podzemných vôd.

A prečo sú mokrade dôležité? Náučná tabuľa zo Šúru vysvetľuje, že zadržiavajú vodu zo zrážok v krajine, pôsobia ako kontrolný mechanizmus povodní a ochrana pred eróziou pôdy, predstavujú zdroj pitnej a úžitkovej vody, fungujú ako prirodzené čistiarne vôd, žije v nich mnoho chránených druhov živočíchov a rastlín, poskytujú dobré podmienky na vývoj obojživelníkov a plazov. Sú to aj dobré stanovištia na ukladanie uhlíka.

Prederiem sa naspäť k bicyklu, vyveziem ho zo Šúru a cestičkou oproti vybehnem k Šúrskemu rybníku. Predtým tu bývala tabuľa náučného chodníka k miestnej faune, žiaľ, už nie je. Pamätám si z nej najmä bociana čierneho. Pokračujem len chvíľu k mostíku nad Šúrskym kanálom. Doprava by sme sa dostali do Svätého Jura, ja odbočím vľavo po cykloceste. Privedie ma k štrkovisku. Žijú tu bobry, nevidela som ich ešte, ale ohlodaný kmeň pri jazere je dostatočne výrečný. Jazero sa dá obísť.

Vraciam sa na cyklocestu a pri ďalšom moste odbočím doľava pozrieť si spomínanú kaplnku. Keď som sa sem prisťahovala, bola tu ešte jej predchodkyňa, pridala som ju do galérie k článku. Stála tu zrejme od roku 1946, nie je známe, kto ju postavil. Súčasnú postavilo OZ Panónsky háj v roku 2016. Spolu so zmeneným pozadím kaplnky, keď sa odstránil porast medzi dubmi, si pripadám ako na úplne inom mieste. Výlet tu viac-menej končí, vraciam sa po ceste na mostík a cyklotrasou ďalej na tzv. Jurskú cestu. Je to slepá cesta, ktorá ma privedie naspäť do Vajnôr.

Panónsky háj a Šúr sú krásne a unikátne miesta. Dúfajme, že sa zachovajú aspoň v súčasnej podobe.


 
 
Najnovšie články autora
 
Správa NP Muránska planina by mal mať oveľa viac bezzásahového územia Národný park Muránska planina by mal byť tretím slovenským národným parkom so zonáciou. Jej návrh predstavilo ministerstvo životného … » celý článok 13/02/20 Soňa Mäkká Správy
Cyklotúra Panónsky háj – popod stáročné duby Panónsky háj na mape vyzerá ako nenápadný lesík. Je obkolesený poľami a zástavbou Čiernej Vody, časti obce Chorvátsky Grob. Tento úzky pásik zelene je však zvyškom oveľa väčšieho dubovo-brestovo-jaseňového lesa, takzvaného riedkolesa, ktorých už máme na Slovensku minimum. Pod konármi dubov, ktoré pamätajú 16. storočie, sa pásol dobytok, ktorý pomáhal vytvárať jedinečné územie s množstvom vzácnych rastlín a živočíchov. 30/01/20 Soňa Mäkká Podunajsko
Rozhovor P. Puchala: Turisti patria do chránených území Malé Karpaty patria na Hiking.sk medzi lokality s najväčším počtom prečítaných článkov, konkrétne na štvrtú priečku pomyselného rebríčka za Vysoké Tatry, Veľkú Fatru a Nízke Tatry. Sčasti je to zrejme dané ich polohou pri väčších mestách ako Bratislava, Trnava či Pezinok. Ide však aj o veľmi pestré pohorie, nájdeme tu pekné lesy, skaly, výhľady, stepi a krasové oblasti. O tom, čo je v Malých Karpatoch nové, sme sa rozprávali s riaditeľom Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Malé Karpaty - Petrom Puchalom. 27/11/19 Soňa Mäkká Rozhovory
Najnovšie články na titulke
 
Správa NP Muránska planina by mal mať oveľa viac bezzásahového územia Národný park Muránska planina by mal byť tretím slovenským národným parkom so zonáciou. Jej návrh predstavilo ministerstvo životného … » celý článok 13/02/20 Soňa Mäkká Správy
Cyklotúra Panónsky háj – popod stáročné duby Panónsky háj na mape vyzerá ako nenápadný lesík. Je obkolesený poľami a zástavbou Čiernej Vody, časti obce Chorvátsky Grob. Tento úzky pásik zelene je však zvyškom oveľa väčšieho dubovo-brestovo-jaseňového lesa, takzvaného riedkolesa, ktorých už máme na Slovensku minimum. Pod konármi dubov, ktoré pamätajú 16. storočie, sa pásol dobytok, ktorý pomáhal vytvárať jedinečné územie s množstvom vzácnych rastlín a živočíchov. 30/01/20 Soňa Mäkká Podunajsko
Reportáž 500 km od Slovenska a predsa doma Kedysi to bola jedna krajina. Lenže je to už 300 rokov, čo naši krajania odišli z "Horných Uhier" na tzv. "Dolnú zem", na juh Uhorska. Dnes žijú v kraji Vojvodina na severe Srbska, ale tiež v Chorvátsku, Maďarsku a priľahlom cípe Rumunska. Dolnozemskí Slováci, ktorí tri storočia obývajú šíre roviny Veľkej dunajskej nížiny (Alföld). Že to nie je len pár vymierajúcich dediniek, sa dozviete. 21/01/20 Tomáš Trstenský Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Panónsky háj – popod stáročné duby 06/02/20 04:18 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Podunajsko: Podunajská nížina - Podunajská rovina

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 133 m n. m.

    • min: 128 m n. m. – most cez Blatinu (Šúrsky kanál) medzi Vajnormi a Čiernou Vodou

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 61 m

    • klesanie: 61 m

  • Vzdialenosť
    • 10 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 03.11.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.2067 ° SŠ
      dĺžka: 17.2058 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.2067 ° SŠ
      dĺžka: 17.2058 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Vajnory (vlak, bus, MHD), bicykel

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.

0.88