Počas tohtoročného leta a ďalšej dovolenky na Liptove konečne nastal správny čas na návštevu kúzelnej nízkotatranskej lokality. Vyberáme si deň, keď by nemali byť žiadne búrky ani prehánky, a tak by sme mali mať na spoznávanie doliny zo sedadiel bicyklov dostatok času.

Trasa 1 (s Evkou)

Čierny Váh, múzeum – dolina Ipoltice – horná cyklotrasa – záver doliny Ipoltica – horáreň Javorinka – dolina Ráztoky – horáreň Lacková – vodná nádrž Lacková a naspäť po dolnej cyklotrase cez dolinu Ipoltice

Trasa 2 (manžel po Priehybu)

Čierny Váh, múzeum – dolina Ipoltice – horná cyklotrasa – záver doliny Ipoltica – horáreň Javorinka – dolina Ráztoky – horáreň Lacková – vodná nádrž Lacková – Driečna dolina – sedlo Priehyba a naspäť po dolnej cyklotrase cez dolinu Ipoltice

Vyrážame na bicykloch od Čierneho Váhu

Autom sme sa doviezli s bicyklami na nosiči cez Kráľovu Lehotu a osadu Svarín popri dolnej nádrži Čierneho Váhu k pamätníku lesných robotníkov a k budove lesnej správy. Toto sú miesta, ktoré poznáme, ale veľmi radi si ich znova obzrieme. Pri rieke stojí malá bývalá stanička Považskej lesnej železnice, teraz je tu múzeum. Okná sú zvonka plné pavučín, nakúkam cez ne zvedavo dnu. Vidím v miestnostiach stáť náučné panely, ale vchodové dvere sú zamknuté, vyzerá to tak, že sa dnu nedostaneme. Až po výlete som sa dočítala, že kľúče si treba pýtať práve v budove lesnej správy oproti. To mi vôbec nenapadlo. Zišlo by sa tu nejaké upozornenie – prípadne ceduľka s informáciou za oknom. Zostáva nám teda obzrieť si múzeum nabudúce. Dávame dole bicykle z nosiča - sme tu ešte pred deviatou hodinou, čo sa nám hodí, lebo má byť teplo. Očakávala som, že Ipoltická dolina bude pozvoľna stúpať ako napríklad Ľubochnianska dolina – tak uvidíme.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ipoltickou dolinou – má hornú a dolnú cyklotrasu

Nasadáme na bicykle a vyrážame v ústrety dobrodružstvám. Synátor si vynútil na tento deň prestávku, zostal doma, a tak ide s nami na bicykli iba 7-ročná Evka. Najprv prechádzame okolo studničky Ipoltica, pri ktorej predbiehame dvoch cyklistov, inak tu ešte nikto nie je. Začiatok Ipoltickej doliny sa podobá na Ľubochniansku dolinu, dolina je pomerne široká a stúpanie ani nepociťujeme. To ale netrvá dlho. Značka nás smeruje doprava a šípim, že pohoda skončila. V nasledovnej časti trasy vychádzame na hornú asfaltovú cestu, ktorá je určená pre stúpanie hore dolinou. Sú tu aj stĺpy s elektrickým vedením. Je to celkom ostré. Hovorím si, že Adamko by tu asi trochu frfľal, lebo až také rovné to nie je. Ihličnaté stromy po ľavej strane nás ešte chránia pred slnkom, čo je super. Môj opaľovací krém ale akosi priťahuje ovady, nezostáva mi nič iné ako sa hýbať. A tak odhodlane šliapeme do pedálov, chvíľu hore, potom dolu. Ešte si pre istotu overujeme na mobile, či ideme po správnej ceste. Manžel potvrdzuje, že ideme správne.

Z dvoch cyklistov, ktorých sme videli pri studničke, nás nedobieha nikto, asi išli do inej doliny alebo si iba pri studničke nabrali vodu. Tak dolinou stúpame zatiaľ úplne sami. Teší nás, že asfalt má výbornú kvalitu, nie sú tu žiadne výmole ani diery. S Ľupčianskou dolinou sa to nedá vôbec porovnávať. Toto je oveľa lepší povrch. Tak môžem napríklad na spiatočnej ceste fotiť malým automatom aj priamo počas jazdy, stačí bicykel držať ľavou rukou. Pri zrkadlovke sa to ale nedá, to musím pri fotení zastať. Tak som čoskoro posledná, ale to vôbec neprekáža.

Riečka Ipoltica je dolu vľavo pod nami, čiastočne zakrytá stromami. Popri nej pôjdeme na spiatočnej ceste. Prichádzame na miesto, kde je smerovník Záver Ipoltickej doliny. Svahy nad Ipolticou vľavo sú zalesnené. Na miestach, kde sú výruby, väčšinou vyrastajú mladé stromčeky. Zakrátko sa horná cesta spája s dolnou cestou a ďalej pokračuje dolinou iba jedna cesta. Všímame si pojazdné včelíny, ktoré stoja v doline na viacerých miestach – ešte som také nevidela. Sú dosť blízko cesty a je pri nich upozornenie na včely.

Dolinou Ráztoky

V stúpaní prichádzame k horárni Javorinka, aj tu je pojazdný včelín. Zopár domčekov stojí povyše cesty a kúsok nad cestou si v stráni všímame ďalšiu malú studničku. Zatiaľ máme vlastnej vody dostatok, a tak ju nevyužívame. Všímam si, že cez asfalt sú na viacerých miestach nakreslené šípky s názvami bočných dolín. Aj podľa toho sa dá orientovať. Teraz prechádzame dolinou Ráztoky. Za horárňou sa dolina rozširuje, les je opodiaľ a popri ceste sú lúky. Páči sa nám tu, je to úplná idylka, počasie je nádherné.

Za zákrutou stretáme lesných robotníkov aj s mechanizmami, ktorými nakladajú kmene stromov na kopu. Nechávajú nás prejsť. Vytrvalo stúpame dolinou. Počuť zurčať potôčik po ľavej strane, zväčša ho zakrývajú lopúchy (v skutočnosti listy deväťsilu lekárskeho, pozn. red.). Prichádza strmší úsek, nie je však dlhý - po kraji cesty je ihličnatý les. Nachádzame tu jahody a čučoriedky, a tak sa náš postup na chvíľu spomalí. Idem dopredu a hlásim, že stúpanie sa opäť zvoľnilo. Evka má toho už pomaly dosť, dlhšiu prestávku sme zatiaľ nemali, a tak dúfam, že cieľ nie je ďaleko.

Horáreň Lacková a oddych pri tajchu

Prichádzame k ďalšej horárni. Tabuľka na priečelí s menom horárne nám prezrádza, že je to náš cieľ – je to horáreň Lacková. Sú tu zaparkované autá a početná partia, ktorá sedí na stoloch pred horárňou a chystá si dobrôtky k obedu. Pozdravíme sa. Vľavo poniže cesty vidíme tajch a mne len srdce zaplesá, keď ho vidím. Je sčasti obkolesený ihličnatými stromami, jeho hladina je pokojná. Parádička – je tu pokoj a kľud. Prechádzame cez drevené klady bližšie k brehu. Bicykle si dávame k veľkému drevenému prístrešku, ktorý tu stojí. Manžel si robí pár fotiek do mobilu a dočasne sa s nami lúči – po chvíli pokračuje na bicykli vyššie dolinou. Vraj až do Priehyby nepôjde.

Evka si sadá za veľký stôl v prístrešku a dopĺňa energiu. Beriem si zrkadlovku a využívam pekné počasie na fotenie, kým tu nie sú ľudia a je pekne. Pri tajchu sme dosť dlho sami, a tak si naplno môžeme vychutnávať jeho krásu. Potom sem prichádza mladý pár s malým drobcom a na stavidle si robia pár fotiek. Pýtam sa, ako je to s prístupom do doliny autom – vraj sem treba mať povolenie. Potom prichádza ďalšia dvojica, vyfajčí si cigaretku sediac na brehu a odchádza. A tak sme tu znova sami. Robíme si s Evkou zopár fotiek, ja si dávam nealkoholické pivo s príchuťou červený pomaranč. Len sa do mňa prepadá.

Vchádzam do prístrešku a obzerám si ho zvnútra. Je tu veľký stôl a po obvode sú lavice na sedenie. Pekná práca - strecha nad hlavou sa v prípade rýchlej zmeny počasia určite hodí. Tesne pod strechou v strede je malé osie hniezdo. Na asfaltovej ceste prefrčí hore dolinou skupinka cyklistov, k tajchu neschádza z nich nikto. Hodnú chvíľu tu ešte sedíme a pozorujeme vodnú hladinu. Zjavujú sa tu aj kačice. Potom si balíme veci a aj s bicyklami vychádzame naspäť k asfaltovej ceste. V doline nie je mobilný signál, a tak sa nemám ako s manželom spojiť, ako odhaduje návrat. Prejde pár minút a vidím ho prichádzať po ceste. Vraví, že by prišiel aj skôr, ale mal defekt.

Manžel až do sedla Priehyba cez Driečnu dolinu

Pýtam sa, či vyšiel až hore do sedla Priehyba – prikyvuje, že áno. Tak super. A nebol tam vraj sám. Tesne pod sedlom stretol stúpať na bicykloch mladú rodinku, s jedným dieťaťom v nosiči na bicykli a druhé si to šinulo na malom bicykli po vlastných. Tak klobúk dolu – pekný výkon.

Spiatočná cesta - dolnou cyklotrasou popri Ipoltici

Som rada, že sme zase traja a vydávame sa na spiatočnú cestu. Vychutnávame si zjazd a kvalitný asfalt. Nemusím upozorňovať na žiadne diery ani výtlky. Lesní robotníci akurát obedujú. Prichádzame na miesto, kde nás značka navádza do dolnú cestu popri Ipoltici. Slnko nám svieti do chrbtov. Je to príjemnejšie, ako keby nám svietilo do tvárí. Obzeráme si Ipolticu, z ktorej je na začiatku iba malý potôčik. Postupne naberá na sile. Prechádzame okolo viacerých horární. Na niekoľkých miestach sú popri ceste skalky. Brehy sú plné lopúchov (viď pozn. red. vyššie), potom sa k nim pridávajú aj stromy.

Nižšie v doline je ďalšia studnička s názvom Hazička. Ipoltica citeľne znižuje teplotu, takúto cyklistiku popri vode mám rada. Na hornej ceste si všímame jedného cyklistu, inak tu niet živej duše. Keď sa dolina rozširuje, správne tipujeme, že prichádza záver doliny. Áno, tu sme odbočovali na hornú cestu, kruh sa uzatvára. Ešte opätovne míňame studničku Ipoltica. Zastavujeme sa tu a až teraz si všímam, že má kohútik ako vodovod. Našej pozornosti neujde popri ceste ani prístrešok na prepriahanie koní, ktoré sa používajú pri práci s drevom. Tak akurát unavení prichádzame ku autu a zosadáme z bicyklov.

K autu prichádzame niečo pred 13.15 h. Evka ešte schádza k riečke. Keďže sme synátora nechali samého doma, po naložení bicyklov sa tu veľmi nezdržiavame. To, že sa s ním neviem spojiť mobilom, mi veľmi nevyhovuje. Na okamih sa zastavujeme pri dolnej nádrži Čierneho Váhu, robím pár fotiek. Je tu hŕba cyklistov, určite ich veľa vychádza aj ku hornej nádrži. Adama naberáme do auta v Smrečanoch a náš cyklovýlet završujeme v hoteli Spojár, kde si dávame poriadne sýty obed. Chutil nám znamenite.

Záver

Cyklistika dolinou Ipoltice a dolinou Ráztoky nás veľmi milo prekvapila. Náročnosťou bola pre našu ratolesť tak akurát – otočku sme zvolili vhodne. Manžel si vychutnal výstup až do sedla Priehyba. Mňa najviac potešil krásny tajch a samota, ktorú sme si tu mohli naplno vychutnať. Evke sa páčili zjazd a aj stúpanie hore dolinou - tak si tu každý prišiel na svoje. Všetci sme ocenili kvalitný asfalt, ktorý vedie dolinou a aj to, že tu sú dve cesty - každá tak ponúka svoje scenérie. Ipoltica vytvára pekné zákutia a v lete príjemne ochladzuje vzduch. Orientácia doliny znamená v lete pri návrate slnko v chrbte. V doline je viacero pekne upravených studničiek s čistou vodou. Vodu z nich je možné využiť v prípade dlhšieho cyklistického putovania.

Doplním, že dolinou sa zváža vyťažené drevo. My sme mali šťastie, že nás plne naložené auto obchádzalo iba raz, keď sme po výlete nakladali bicykle na nosič. Tak sme ťažbu dreva ani veľmi nevnímali. Tajch bol pri cyklistike krásnou čerešničkou na torte – verím, že si svoju krásu ešte dlho udrží a zachová a prístrešok bude slúžiť návštevníkom.

Ďakujem všetkým nadšencom, ktorí sa pričinili o úpravu studničiek a cyklistických smerovníkov – s orientáciou sme nemali žiadny problém. Návštevu týchto úžasných miest môžem každému milovníkovi cyklistiky iba odporúčať.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek