Trasa

Martin – Košťany nad Turcom – Turčiansky Peter – Trebostovo – Trnovo – Valča – Benice – Slovany – Kláštor pod Znievom – Predvrícko – Vrícke sedlo – Kľačno – Fačkovské sedlo – Fačkov – Rajecká Lesná – Šuja – Rajec – Veľká Čierna – Malé Lednice – Kardošova Vieska – Domaniža – Prečín – Považská Bystrica – Považské Podhradie – Šebešťanová – Podvažie – Mikšová – Malá Bytča – Bytča – Hliník nad Váhom – Kotešová – Oblazov – Svederník – Marček – Divinka – Považský Chlmec – Budatín – Žilina – Teplička nad Váhom – Gbeľany – Krasňany – Stráža – Belá – Terchová – sedlo Rovná hora – Zázrivá – Lučivná – Párnica – Kraľovany – Ratkovo – Turany – Sučany – Martin

Fačkovské sedlo

Ráno vyrážam, dalo by sa povedať pre mňa toto leto dosť štandardnou trasou, na Fačkovské sedlo. To znamená, že po opustení Martina v Košťanoch nad Turcom odbočujem smerom na Trebostovo, aby som sa trochu vyhol hlavnému ťahu. Vždy sa nedá ísť len mimo hlavných ciest, ale keď je to možné, tak to rád využijem. V Trebostove, na začiatku dediny, odbočujem smerom na Trnovo a Valču. Keby som mal pred sebou menej kilometrov, tak by sa dalo vo Valči odbočiť ešte k lyžiarskemu stredisku ako som už párkrát spravil. Dnes mám toho na pláne ale viac, tak po príchode do Valče odbočujem smerom na Benice, kde sa napojím zase nakrátko na hlavný ťah smerom na Prievidzu. Za Ležiachovom odbočujem na Slovany a Kláštor pod Znievom. Plánujem ísť cez prvý menší horský priechod z Vrícka do Kľačna. Je to trasa mimo hlavných ciest a prechod cez Vrícke sedlo (670 m) je príjemná cesta lesom, ktorú mám rád. V Kľačne odbočujem smerom na Rajec, alebo teda aj na Fačkovské sedlo. Je to druhé stúpanie v poradí na trase, ale prvé väčšie, čo dá viac zabrať. V závere sa nájdu úseky so stúpaním okolo 12 až 14 percent podľa logu z trasy.

Po príchode na Fačkovské sedlo (802 m) si dám krátku prestávku na doplnenie vody. Vonkajší bufet je už mimo prevádzky. Naposledy keď som tu bol, tak hovorili, že je v prevádzke len cez víkend. Síce bol víkend, ale už september, tak funguje len reštaurácia. Dlho sa tu ani nezdržiavam, však pri zjazde smerom na Fačkov si nohy dosť oddýchnu a na kofolu bude príležitosť snáď inde. Spravím ešte nejaké pamätné fotky a pokračujem ďalej.

Rajec

Zjazd bol po stúpaní, ktoré som mal za sebou, príjemný. Ubehol veľmi rýchlo. V hornej časti je ale cesta pomerne v zlom stave, tak sa veľmi rýchlo ísť nedá. Neskôr je nový asfalt, a tak sa dá zjazd vychutnať konečne naplno. Pri odbočke na Čičmany musím znovu zapojiť viac do práce nohy. Je sobota, takže premávka nie je taká hustá, ako býva cez týždeň. Napriek tomu sa ale autá priebežne objavujú. Dolina sa otvára viac, ale slnko, ktoré som dnes očakával, si nejako dáva na čas. Okolo hrebeňa Malej Fatry sa stále držia oblaky. Našťastie je ale teplo, tak to až tak neprekáža. Cesta ubieha pomerne rýchlo, míňam továreň, kde plnia kofolu, tiež pár dedín, ktoré sú cestou a vidím značku informujúcu, že vchádzam do Rajca.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Považské Podhradie

Odbočujem smerom na Považskú Bystricu. Tu mám v pláne jednu príjemnú návštevu ľudí, ktorých mám rád, aj keď nie je nejako veľa príležitostí na stretnutie. Keď prejdem dedinu Veľká Čierna prechádzam okolo golfového parku. Je tu celkom prázdno a podľa informácii, ktoré som neskôr našiel cez internet, je od roku 2019 zatvorený. Pokračujem ale ďalej cez Domanižu, Prečín smerom na Považskú Bystricu. Na pár miestach si neodpustím krátku zastávku na fotku okolitej prírody. Pri Prečíne sa v diaľke, bezkonkurenčne ukazuje na kraji lesa Prečínska ihla. Je na ňu veľmi pekné, nie zložité lezenie, hore ešte krajšie výhľady na okolie. Niekedy by stála znova za zopakovanie. Pomaly sa zlepšuje počasie, čoraz viac sa ukazuje slnko a deň nadobúda zase letný charakter. Cesta ubieha rýchlo, je približne dvanásť hodín a ani si neuvedomujem a vchádzam za značku, ktorá informuje o začiatku mesta Považská Bystrica.

Prejdem ho hlavnou cestou bez zastavenia až na svetelnú križovatku v centre. Po jej prechode pokračujem cez kruhovú križovatku smerom na most cez Váh. Opravuje sa asi rok. Pokračujem ešte pár kilometrov, do blížiacej sa prvej dlhšej zastávky, do Považského Podhradia. Trochu sa tu zdržím, pospomínam na staré časy, porozprávame sa, aby som zrazu zbadal, že čas uteká rýchlo a je 14.30 h. Najvyšší čas pokračovať, lebo mám pred sebou ešte druhú, nie menej náročnú polovicu trasy.

Terchová

Z Považského Podhradia pokračujem starou cestou smerom na Bytču. Príjemná cesta krajom vodného diela ubehla rýchlo, slnko ma stále sprevádza, kilometre zase pekne pribúdajú. Bytču prejdem cez centrum a pokračujem starou cestou smerom na Žilinu. Túto časť idem na bicykli prvýkrát. Doteraz som mal párkrát prejdenú len časť po Bytču a potom smerom na Makov. Vidím teda zase niečo nové z blízkeho okolia, druhú stranu vodnej nádrže Hričov. Prechádzam tiež tesne popod vchod do diaľničného tunela smerom na Kysuce. Do Žiliny vojdem cez Považský Chlmec, kde na jeho konci odbočím smerom k Budatínskemu hradu. Tam kúsok prenesiem bicykel cez prechodenú cestu, cez železnicu, aby som pokračoval starou cestou na Terchovú.

Prejdem okolo jazdeckej sochy J. M. Hurbana a poza Váh smerujem na Tepličku nad Váhom, ktorú prejdem hlavnou cestou. Ďalej ma čaká cestou poza závod Kia smerom na Varín, tu je krajom označená cyklotrasa. Trochu je divná, lebo je len v jednom smere, ale tak aspoň je. Za Gbeľanmi prichádzam k hlavnej ceste smerujúcej na Terchovú a Oravu. Tu sa musím znovu napojiť na hlavný ťah. V podstate ostávajúce kilometre domov to už moc iné nebude. Pred sebou mám tiež jedno stúpanie za Terchovou, o ktorom som síce vedel, ale aj tak prekvapilo. Ale tak tam sa ešte dostaneme neskôr, teraz som len na križovatke pred Varínom a odbočujem smerom na Terchovú.

Prechádzam cez Krasňany, Strážu, Belú do Terchovej. Po pravej strane ma sprevádza hrebeň Krivánskej časti Malej Fatry. Bežne, keď som v týchto miestach, odbočujem skôr na Štefanovú, dnes ale Terchovú prejdem bez zastavenia. Čas pomaly pribúda a pôvodné plány boli, že ak sa niekde cestou najem, tak až pred Martinom. Nie vždy ale všetky plány vyjdú, a tak tomu bolo aj dnes. Po prechode Terchovej, po časti označenej ako “Podhorskovci” ma čakalo stúpanie do priesmyku Rovná hora (751 m). Vedel som o ňom, ale tak asi aj unavené nohy z celého dňa prispeli k tomu, že keď som začal stúpať, tak som myslel, že ma to zastaví. Doteraz neviem ako, ale nejako podvedome v tranze, som to vyšliapal až hore, na úroveň salaša s menom Koliba Syrex. Tam som si dal neplánovane prestávku. Pôvodne bola myšlienka, že si dám kofolu a pokračujem ďalej. Reálne som nakoniec aj niečo zjedol, predsa bolo treba doplniť aj energiu a ďalšiu zastávku by som už nerobil.

Zázrivá

Po druhej prestávke počas okruhu okolo Malej Fatry, ma čakala svojím spôsobom príjemná a rýchla časť. Pri pohľade na oblohu som registroval, že veľmi sa už zabávať nemôžem, lebo slnko sa pripravuje na spánok. Bolo asi 18. hodín, sadám si na bicykel a začínam ukrajovať posledné kilometre dnešného dňa.

Zjazd ubehol veľmi rýchlo, trochu som sa obával či už nebude chladno, ale nebolo to také zlé. Zakrátko som dorazil na križovatku v tvare “T”, kde som odbočoval smerom na Zázrivú. Bol som teda úspešne na začiatku Oravy. Potrebujem pokračovať už domov, takže v Zázrivej odbočujem na Kraľovany. Zjazd pokračuje a kilometre rýchlo ubiehajú. Za Kraľovanmi som mal trochu nutkanie, natiahnuť trasu odbočením v Sučanoch smerom na Turčianske Kľačany a Lipovec. Napadlo mi, že asi by som tak prekročil aj 200 km za deň.

Záver

Nakoniec som ale pokračoval len rovno domov, blížila sa už 19. hodina a začínalo sa šeriť. Trochu úradovala únava a podľa značiek som mal dojem, že by to aj tak bolo menej. Najväčšie prekvapenie ale bolo doma, keď som parkoval bicykel a videl na logu v aplikácii Strava dĺžku trasy 194 km. Aj by som bol asi prekročil hranicu 200 km, keby som bol v Sučanoch odbočil. Neprekáža, tento rok už druhýkrát tesne unikla magická 200-kilometrová hranica. Prejdených som mal 194 km a nastúpal som počas dňa 1626 m. Okrem mierneho pocitu únavy som bol spokojný, úspešne som uzavrel okruh okolo Malej Fatry. Z Martina sa samozrejme ponúkajú aj iné možnosti na dlhé trasy, ale počkajú na ďalší rok.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek