Je veľmi – a to podotýkam, ospalé ráno 25. 5. 2012. Tí, ktorí ma poznajú vedia, že rána sú pre mňa vždy menšou katastrofou. Nuž ale, keď som včera do hlbokej noci dokázal civieť na hviezdy ako blbec, stopovať sovy v lese a nespať, tak teraz to musím nejako rozchodiť. Zívajúci, o kadečo zakopávajúci a o kdečo si hlavu otrieskávajúci sa momentálne nachádzam v rámci trojtýždňového cykločundru väčšinou po Slovensku nad Revúcou na chate v kopcoch uprostred lesov nad mestom u uja Dušana, ktorý je ukážkovým stelesnením dobra a je okrem iného veľkým milovníkom prírody a zanieteným včelárom a rybárom. Vidina dnešného cieľa mi však rozihráva úsmev na pomaly sa zobúdzajúcej tvári. Je ním 1477 metrov vysoká Stolica, najvyšší vrch Stolických vrchov i Slovenského rudohoria.