Slovenská televízia včera v hlavných správach uviedla zaujímavú krátku reportáž „Ťažba pod Kráľovou hoľou“: rtvs.sk/…/139461#948

Smutné premeny Kráľovej hole:
mtbiker.sk/…/post1299248.html…

Vlado dobrý článok, dnes doobeda mi zlepšil náladu na jednom nudnom školení v Dúbravke :) z fotiek sa mi najviac páči "Pred Heľpou", to bude určite tým krásnym ranným svetlom. tiež zdieľam tvoj názor, že články dajú zabrať, najmä ak chceš ľuďom dať čo najviac info.

Ako vidím, mal by som ako autor reagovať.
V prvom rade ďakujem za príspevky, či už pozitívne alebo negatívne. Zareagujem najprv na tie negatívne. Kritika sa dá vyjadriť korektným spôsobom, bez zaťahovania osobných invektív. Na mojej trase bol absolvovaný jediný úsek, o ktorom sa môže polemizovať, či je v súlade s návštevným poriadkom NAPANTu, a to úsek zelenej značky z KH k asfaltke v Čiernovážskej doline. Myslím, že som ho dostatočne jasne opísal, dokonca je uvedené, že ho neodporúčam ísť s bicyklom. Takže slová citujem: „takéto články propagujú porušovanie zákona“ sú podľa mňa príliš tvrdé. Väčšinu tohto úseku som mal bicykel na ramene, tak mi to bolo pohodlné. Od spomínaného posedu už bola lesná cesta a stopy od auta, takže tam som sa od značky odpojil. Nebudem sa vyhovárať ani obhajovať, návštevný poriadok som čítal, viem čo obsahuje, rovnako nebudem poukazovať na to, že sa nič nestalo, prípadne odvádzať pozornosť napríklad často používaným štýlom, že oproti cez kopec sú samé vyrezané holiny, rozryté cesty a pod. Kto chce, si z článku zoberie to pozitívne, inšpiratívne, kto nechce, má právo poukazovať na “chyby“. Tie ale mohli byť konkrétne uvedené a vytknuté, napr.: „je si autor vedomí, že v tom a v tom úseku porušil tie a tie činnosti, ktoré sú návštevným poriadkom zakázané?“. Viac k tomu neviem napísať.

Teraz by som sa vyjadril k ostatným príspevkom:
Ďakujem za doplnenie informácii o konci železničky a trasách kadiaľ sa sem dá ísť. Aj v článku je uvedené, že domáci cyklisti by vedeli poradiť aj iné trasy :) (Axel, PeterM, KarolM).
K dopravnému spojeniu (Radovan) Horehroncom: prvý ranný vlak-Tajov, z BA, ide pod KH 5 a pol hodiny, čo pri vzdialenosti 316km je úroveň 19.storočia a začiatkov rozvoja železničnej dopravy. V 21. storočí to beriem ako vtip. Toľko by som sem necestoval a ak tak možno za tretinové cestovné by to bolo adekvátne.

Teraz komplexnejšia odpoveď na príspevok od PJana :)
Musím sa priznať, že som si tvoj príspevok musel prečítať viac krát. Musel si jeho písaniu venovať dosť času, takže aj by som si mal dať záležať na mojej odpovedi, keďže dúfam, že som správne pochopil niektoré náznaky otázok.
Opisom svojej trasy som sa chcel podeliť s čitateľmi tohto portálu, inšpirovať. Určite sa aspoň z môjho pohľadu nejedná o nejaký neštandardný výkon, náročnosť bola maximálne v tom, že som takmer nič čo ma čaká nepoznal. A práve to sa mi páčilo. Celkovo sa vlastne jednalo o jedno dlhšie mierne asfaltové stúpanie a následne jedno dlhšie strmšie stúpanie. Zvyšok bola skoro rovina :) Nastúpané metre ani vzdialenosť neboli nejako výrazné, takže nerád by som aby táto trasa bola preceňovaná. Každý kto bicykluje vníma svoje výjazdy ináč. Ja sa bicyklujem sám pre seba, nemám žiadne tréningy, nezúčastňujem sa žiadnym pretekov, bicyklujem sa pre radosť. A tá sa dostaví ak na trase vidím niečo zaujímavé, som niekde kde som nebol,... Neviem čo mám ešte napísať, na tvoj príspevok nie je ľahké reagovať :) K výkonnosti: Z hľadiska najazdených kilometrov nie som na tom nejako nadštandardne. Nebicyklujem sa pre číslo na tachometri, o ničom to nevypovedá. Som ročník 1986, po škole už dva roky zamestnaný na plnú pracovnú dobu, štíhlej postavy. Toto znie ako inzerát do zoznamky :))) ale hádam sa tým odpovie na tvoju druhú odrážku.
Na podobné výjazdy sa dá dopredu pripraviť pravidelným jazdením dlhších trás, skôr z hľadiska času ako vzdialenosti. Keď som predtým prešiel povedzme desať 100-150-200km výjazdov, je to o inom ako keď by som predtým neprešiel ani jeden. Je to o zvyku. Určite to má aj nejaké športovo-telovýchovno-fyziologické pomenovanie ale do toho by som sa nerád púšťal, netuším totiž o tom nič.
Nočné jazdenie: po tme jazdím už niekoľko rokov, takže skúsenosti mám a nočné jazdenie už nevnímam ako niečo výnimočné. Či les, cesta, z 95% výjazdov sám. Je zaujímavé, že pri bicyklovaní zvuky lesa až tak veľmi nevnímam, pri pešej nočnej turistike je to o inom, tam vnímam všetko.
Ďalej píšeš o písaní článkov: osobne nemám skúsenosti s písaním, snažím sa písať zrozumiteľne, aby sa z textu dalo niečo pochopiť. Články, ktoré tu mám zverejnené dali popravde zabrať, nebolo to len tak. A ľahšie sa mi opisujú miesta kde som prvý krát ako tie, ktoré beriem ako domáce. Určite nechcem aby články pôsobili ako chválenie, prípadne text v nich ako zveličovanie svojej osoby.
K foteniu: rád fotím, nerobí mi problém zastaviť ak je čo zachytiť. Hlavne miesta kde som prvý krát fotím častejšie. Nejako ma to neobmedzuje, tým pádom ale nemám nejaké dlhšie prestávky. Tieto kratšie stačia.
Turistický zostup je určite náročnejší ako zjazd bicyklom. Spomínal som v článku, že v cyklotretrách som cítil všetky nárazy od kameňov, čo určite dalo kolenám zabrať.
Čítam stále dokola na čo by som mal ešte reagovať, ale zamotávam sa, takže to nechám tak :)
Kto by sa chcel ešte niečo mňa konkrétne opýtať, rád odpoviem, ale nerád by som aby sa to tu točilo okolo mojej osoby :)
Posledné slová by asi boli v zmysle som rád, že som niekoho inšpiroval, dokonca aj “zahraničných“ čitateľov. Určite si niečo podobné rád zopakujem. A celý tento príspevok nejdem radšej opäť čítať, hádam word dobre opravil prípadné chyby :)

Ešte jedna poznámka: Pri posudzovaní náročnosti cyklotúry kombinovanej s turistikou sa nesmie zabúdať na jeden podstatný detail - totiž aká časť z celkového prevýšenia sa "zlikviduje" na bicykli a akú časť treba schádzať turisticky! Zjazdy na bajku nemusia byť vždy veľmi príjemné, no z hľadiska celkovej náročnosti, fyzickej i časovej, sa vôbec nedajú porovnávať s pešími zostupmi, ktoré bývajú nie raz bolestnejšími než výstupy! Ak je možné v teréne aj relatívne krátke úseky schádzať na kolesách, je to veľká pomoc a úspora energie i času.

Shatterhand, on tam na bicykli nejazdil, ani ten bicykel nestal :) tlacil ho vedla seba alebo ho polozil na zem :)

Nie, vazne, nebola by som taky purista. Keby tam jazdil, tak to neuverejnime, ale takto? Kto z nas moze povedat, ze nikdy nevybocil z turistickeho chodnika? Uz len ked si potrebujes "odskocit"...

@shatterhand
Rad verejne hovorim, ze anonymov nemam rad. Ano, zatial je mozne tu bez prihlasenia diskutovat, coskoro to vsak zakazeme. Bude sa treba najprv prihlasit bud s Hiking kontom, alebo cez Facebook alebo Google Account.

Transparentnost akehokolvek procesu je alfou a omegou vo verejnom sektore. Sukromny vlastnik chaty si moze vybrat svojho najomcu podla vlastnej lubovole a nepotrebuje to s nikim nijako riesit. Preto je to v pripade chat sumafuk.

Lubo: Nechápem, prečo mu nadávaš do sprostáčikov. Pritom sám mažeš príspevky tých, čo urážajú. Podľa mňa KK len chcel trochu ironicky poznamenať, že takéto články propagujú porušovenie zákona. A či použil svoje občianske meno, to je snáď jeho vec, vo fóre predsa môže diskutovať bez prihlásenia. Či Sládkovič, Hviezdoslav, Vajanský, Jége... - všetko to boli sprostáčikovia? A odkiaľ vieš, že všetci autori diskutujú pod občianskym menom, veď registrácia nevyžadovala žiadnu legitimáciu?

Sona: \"Tlacenie bicykla po turistickom chodníku nie je zakázané.\" Ako kde.

\"Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázaný... vjazd a státie s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie, účelovej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy...Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané...vchádzať alebo stáť s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy; § 13 ods. 3 platí rovnako...\"

P.S. Ešte Ti dlžím odpoveď na otázku, prečo si myslím, že výberové konanie na chatárov nebolo transparentné. Dôvod na to mám, ale je to na dlhšiu debatu. Snáď niekedy osobne.

Tak mě to inspirovalo k naplánování výletu na Lysou horu, což je z Brna při použití vlaku slušně dosažitelný vrchol. Ale přes 100 kilometrů to asi zkoušet nebudu, ač by to možná i šlo. Škoda, že v Česku prakticky noční vlaky neexistují kromě tratí Praha - Ostrava a jednoho páru Praha - Brno - Bratislava...

Pár poznámok
• Práve takto má vyzerať čistá, nefalšovaná, poctivá špičková výkonnostná cykloturistika. Akcia, kvôli ktorej má zmysel investovať hoc aj do takmer 600 kilometrov precestovaných vo vlaku. Je zrejmé, že akcia, o ktorej môžu uvažovať len špičkovo trénovaní jedinci.
• Pokiaľ to nemalo zostať tajomstvom, osobným know-how, nebolo od veci pripojiť aj aspoň náznak, ako sa k takejto kondícii je možné dopracovať, vrátane náznaku vlastného veku (svoje životné výkonnostné maximum má každý z nás len v istom období a i predtým, ale najmä po ňom výkonnosť už len klesá).
• Zo zbežného (ale nie úzkoprsého) rátania prevýšení podľa mapy vychádza celková hodnota asi 2310 m. Je zrejmé, že z mapy sa nedá odčítať nepreberné množstvo drobných stúpaní a klesaní, ktoré môžu v členitom teréne dobre "rozhádzať" pomerne hrubé mapové kalkulácie.
• Treba poznamenať, že z hľadiska celkového smogu sú pre cyklistov najpriateľskejšími skutočne iba/práve cesty v noci, resp. nad ránom, keď je premávka automobilov najmenšia. Na druhej strane však jazda v noci prináša citeľne zvýšený stres psychický, a to najmä pri jazde v hustom lese (jednak sa tu takmer vôbec neuplatňuje aké-také šero z oblohy, jednak vďaka otupeniu pravekých zmyslov už nemáme schopnosť rozumieť zvukom prírody úplne dokonale. Pokiaľ je taká možnosť, je vhodné si rozplánovať túru tak, aby sa dali takéto úseky prekonávať už za brieždenia. A na svitaní je vždy najlepšie, najviac cenené byť v miestach, odkiaľ existujú aspoň nejaké výhľady či pohľady, ktoré sú pri rozbresku slnka najkrajšie.
• Je všeobecným javom (veľmi vypuklým napríklad vo výškovom horolezectve), že prevažný objem privezených záberov sa týka činností takpovediac menej alebo viacej prípravných. Je to tým, že pri vlastných lezeckých aktivitách sa vyžaduje maximálne sústredenie i maximálny výkon na vlastný pohyb a na "zabávanie sa" s fotoaparátom alebo kamerou niet často ani pomyslenia. Pri cykloturistike tento jav nie je až taký kritický, no existuje tiež. Ak začne cykloturista mohutne fotiť, to nutne znamená často zastavovať, tým sa narušuje tempo, rytmus, okamžite klesne jeho priemerná rýchlosť, často na takú hodnotu, ktorá veľmi dokonca môže ohrozovať priebeh, najmä dokončenie celej akcie. Takéto veľkoobjemové výkonové akcie a fotografovanie/fotodokumentovanie sa navzájom nemajú v láske. No v opisoch - ktoré sa realizujú už doma, dávno po vydýchaní - je vari aj vhodné venovať viac priestoru práve tým miestam, kde sa ozaj tvrdo bojovalo. I na základe týchto opisov si potom môžu čitatelia urobiť o čosi realistickejšiu predstavu o skutočnej náročnosti túr. I keď akýkoľvek osobný slovný opis vlastnej túry je vždy výsostne subjektívny.
• K vlastnému textu: Mať prístup ku klávesnici je užitočná ale nie nutná, a už vôbec nie postačujúca podmienka či predpoklad, aby vznikol dobrý, kvalitný text. Aj osobný, autentický opis získa na pútavosti, ak je trochu menej zameraný len na seba, ak obsahuje viac (uvážených) zovšeobecnení. Z dobrého textu takmer nevznikne pocit, hoc aj podvedomý, že hlavným cieľom akcie bola potreba o nej čo možno najskôr a najpodrobnejšie referovať na verejnosti. Tento pocit je všeobecne vnímaný negatívne. (Je možné, že ak by bol požiadaný o názor profesionál psychológ, jeho vyjadrenie by bolo ešte menej "ľubozvučné".)
• Pred časom som v súvislosti s iným článkom o túre na túto populárnu nízkotatranskú horu bol poznamenal, že je možné z Liptovského Mikuláša dostať sa na ňu za pomoci bicykla v rámci jedného "bieleho" dňa, samozrejme, nie takou extrémnou ale najkratšou možnou trasou. To znamená, že dvojkolesový dopravný prostriedok sa odloží (schová) niekde v okolí horárne Veľký Brunov a vlastný výstup sa realizuje po turistickom chodníku, resp. (bez väčším technických i etických problémov) s využitím existujúcich lesných zvážnic v úseku od Čertovice (1428 m) po Tri kopce (1507 m); zostup potom po zelenom ZTCH. Tým sa predíde chôdzi po rovnakom chodníku, tento malý okruh je určite veľmi zaujímavý, hodnotný. Osobne som si k nemu pridal ešte "odbehnutie" na Strednú hoľu a späť. (Podľa age factors WMA 2010 bola štandardná/štandardizovaná hodnota svetového rekordu môjho vtedajšieho veku na maratónskej bežeckej trati 84 % maxima, teda najlepšieho času absolútne. Uvádzam porovnanie s maratónom preto, lebo po takej túre by sa mal každý normálny cítiť takpovediac ako po maratóne, Na maratón sa však nezomiera, teda aspoň nie na maratón, ktorý ba mal byť prvým behom v živote vôbec...)

Riadny náhul taká trasa bez spánku! Každopádne vďaka za článok :-)) Tie povzbudzujúce svište museli byť zážitkom. Ani raz som tu na ne nenarazil. Presne si opísal to, čo tu aj mňa zakaždým stúpajúc na bicykli fascinuje - tá posledná tretina a to stúpanie do neba. Z Popradu to mám na KH a späť len 90 km, takže nič moc dokopy, ale zväčša využívam lesné cesty. Z Pustého Poľa idem ponad Telgárt a potom sa napojím na cestu zo Šumiaca a to je práve tých 90 km. Krásne sa tak sčasti vyhnem frekventovanej ceste a v konečnom dôsledku aj riadnej zachádzke.

Pre KK: Tlacenie bicykla po turistickom chodniku nie je zakazane.

@Kleofasz Kutya
Vsetci autori na tomto webe vratane mna vystupujeme pod svojimi obcianskymi menami. Sprostacikov, ktori nemaju ani tolko odvahy, aby sa podpisali, je mi uprimne luto. Nechcel by som mat ich mindraky...

:( aj takí sme...smutné. Asi pôsobí tento dušičkový čas :(

... navyše, ako zvyčajne, zbabelý anonym.