svatopluk.info/

V penzione Svatopluk sme boli pri inej navsteve Korytnice, bol otvoreny, ale nejedli sme tu, lebo sme jedli v kolibe Bodega. Vonku pred penzionom sedeli ini zakaznici, ktori sa tu obcerstvovali, tak predpokladam, ze sa tu da najest a napit. O plnicke neviem, nakolko funguje, pri bikovani sme iba okolo nej presli.

boli ste aj pri penzione svatopluk v korytnici? neviete ci je otvoreny a ci ide aj plnicka? nedavno vraj toho chorvata co sa to tam snazil zachranit podviedli a exekutor mu nejakym podvodom prepisal majetok na nejakeho dalsieho podvodnika.

CykloKorytničku sme prešli celú od Ružomberka ku plničke v Korytnici anaspäť. Deti to zvládli, páčili sa im náučné tabule, bunker, prístrešky s fotografiami. Najviac asi prístrešok ten v Korytnici - súkromný, ktorý nás ukryl pred dažďom, naďabili sme na neho práve včas, keď sa rozpršalo. Naspäť si vychutnávali zjazd. Cez prejazdy treba byť maximálne opatrní, aj v nedeľu tu bol ruch áut - čakali sme veru menšiu premávku. Zvyknúť sme si museli aj na užšiu trasu, v porovnaní s Bystrickou kysuckou cyklomagistrálou je táto veru užšia. Cestou sú pekné zákutia, či už pri rieke Revúca alebo v tôni stromov na lúkach. Značenie cyklotrasy je dobré, nie je kde zablúdiť. Jedlo v Bodege bolo výborné, môžem iba odporučiť.

mapy.hiking.sk/?trasa=Dukgq

Pridávam tri možnosti ako túto cyklotrasu predĺžiť. Najdlhšia trasa urobi z tejto cyklotrasy okruh RK-Korytnica-L.Lúžna-P.Ľupča-L.Sliače-L.Štiavnica-Ludrová-RK cca100km.

Skoda tej zeleznicky. Ked som bol krpec, par krat sme nou sli do Podsuchej. Ale ani neskor to nebolo menej atraktivne, lebo sme chodili do Podsuchej (resp. do doliny nad nou) "skatulou". To bola skrinova avia bez okien. Sedeli sme dnu, v tme, a trmacali sme sa. Pre nas decka (zvysok osadenstva boli stredoskolaci brigadujuci na stavbe chaty) to bol zazitok.

Veľmi som sa potešila tomuto článku, ďalší tip na cyklotúru...aj fotky boli super.

Tiež som si už všimla na tejto trase chodník, ktorý by mohol slúžiť ako cyklo. Som rada, že tak je.

Vždy ,keď som prechádzal touto dolinou, s nostalgiou som spomínal na časy, kedy sme ešte využívali služby tejto železničky, ktorú miestni volali Korýtko. Cestovný rýchlosť bola taká úžasná, že ak sme chceli počas jazdy prejsť do iného vagónu, jednoducho sme vyskočili za jazdy a predbehli vlak a zasa naskočili. Turisti a trampi ten vlak milovali.Hovoril sa o nej takýto vtip : Pýta sa turista rušňovodiča : A to by ste nemohli ísť aspoň trochu rýchlejšie? No mohol, ale som v službe a tak nesmiem opustiť lokomotívu.